Simona Michalíková31. marec 2020

Gruzínsko: naháňali nás divoké kone a zastihli krúpy v 3200 m.n.m.

Gruzínsko, jedinečná krajina plná krásnej prírody, chutného jedla a pohostinných domácich. Trikrát áno, no my sme ju zažili aj z tej divokejšej stránky.

Gruzínsko

Prečo navštíviť Gruzínsko?

Ak si fanúšik prírody, dobrého jedla a nemáš rád preplnené turistické chodníčky, Gruzínsko bude pre teba to pravé orechové. Je to krajina nachádzajúca sa na rozhraní juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie. Prilieta sa do Kutaisi, ktoré je druhé najväčšie mesto krajiny. V krajine sa nachádza viacero národných parkov, ktoré sú hlavným lákadlom aktívnych dovolenkárov alebo Čierne more, pre tých, ktorí preferujú oddych na pláži. Medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie parky patrí napríklad Svaneti (Mestia), Kazbegi (Stepantsminda) alebo Tusheti (Omalo). My sme si vybrali prvé dve.

 

Gruzínsko

Kazbegi (Stepantsminda)

Priame spojenie medzi letiskom a Kazbegi neexistujeHlavným miestom na prestup je Tbilisi, kam sa dá lacno dostať Georgianbus-om. Lístky sa kupujú na mieste alebo vopred cez internet. Tento prestup sa dá využiť na spoznanie hlavného mesta alebo odtiaľ  priamo nasadnúť na maršutku, či taxi.  Kedže sme chceli využiť čas čo najefektívnejšie, využili sme taxi. Gruzínsko má službu podobnú Uberu, volá sa gotrip.ge, prostredníctvom ktorej sa dá ľahko a oveľa lacnejšie booknuť šofér. Cestou sme mali krátke zastávky na rôzne vyhliadky, napr. Ananuri fortress alebo Zhinvali Reservoir, ktoré určite odporúčam.

 

Gruzínsko: Kazbegi (Stepantsminda)

 

Gruzínsko

Príchod do Kazbegi

Po celom dni cestovania sme sa dostali do Kazbegi (Stepantsminda). Ubytovanie sme si zabookovali dopredu. Malo byť v dobrej lokalite na túrky a bolo za výhodnú cenu. Bola už tma a keď šofér zabočil do tmavej neosvetlenej uličky, ktorá mala miesto asfaltu blato, začali sme sa obávať. Na úzkej ceste sme sa najprv vyhýbali pasúcim sa byvolom a potom malým hrajúcim sa deťom. S malou dušičkou vchádzame do dvoru s polo-rozostavaným domom, kde nás víta pri malej novej prístavbe usmievavá domáca.

 

Gruzínsko

 

Ubytovanie bolo čisté, skromné, ale maximálne postačujúce. Rýchlo sme zistili, že kravy, byvoly a kone sú hlavnou súčasťou krajiny. Boli všade. Na cestách, na mostoch, na horách, chodiace či ležiace. Môjmu strachu z veľkých zvierat to každopádne veľmi nepomohlo, ale nemala som na výber. (Rozumej, zvieratá mám rada, ale oni nemajú veľmi radi mňa.)

 

Príroda v Gruzínsku

 

V Kazbegi sme strávili celkovo 4 dni.

  • 1. deň – Gergeti Triniti Church + Gergeti glacier
  • 2. deň – Truso valley
  • 3. a 4. deň – Chaukhi pass

Všetky treky sme vyberali zo super spracovanej stránky https://caucasus-trekking.com, kde nájdeš všetky detaily o trasách, prevýšení a vzdialenostiach. Reálne nám ale trvali dlhšie ako je uvádzané a podľa nás aj náročnosť bola vždy o level vyššia. (boli sme v “kondičke” po skúškovom)

Stepantsminda: Gergeti Triniti Church + Gergeti glacier

Prevýšenie 1600 m.n.m., 7-8 hodín, obtiažnosť ťažká. Trek sa začína z mestečka Stepantsminda a pokračuje kostolíkom – Gergeti Trinity Church, ktorý bol našou prvou zastávkou. Doplnili sme vodu, pokochali sa výhľadmi a pokračovali ďalej.

 

Gruzínsko: Stepantsminda

 

Príroda v Gruzínsku

 

Príroda v Gruzínsku

 

Sklon svahu bol čoraz strmejší, no my sme pomaly, ale isto, pokračovali k malej chatke pod ľadovcom, ktorú sme videli v diaľke. Osviežili sme sa zaslúženým čajom a pivom a odhodlaní zdolať tých pár posledných metrov sme sa vydali na cestu. Po necelých 10 minútach sme započuli slabé hrmenie. Kedže bolo krásne slnečno, mysleli sme, že sa nám to zdalo. Mávli sme rukou a išli ďalej.

 

Príroda v Gruzínsku

 

Príroda v Gruzínsku

 

 

Nestihli sme prejsť ani 300m, keď sa zrazu natiahli čierne mračná, ktoré sprevádzalo silné hromobitie.

Ľadovec, neľadovec, obrátili sme sa späť. Zo Slovenska sme si zobrali super nepremokavé pršiplášte, nepremokavé oblečenie, lenže problémom bolo, že pri tom celom rannom vzrušení sme to všetko zabudli na izbe.

Búrka pred nami, prevýšenie 3200 m.n.m. a my, bez nepremokavého oblečenia.

Začalo silno pršať a k tomu sa pridali blesky a krúpy. Zo svižného kroku sa stal beh a z krásnej idylky “boj o život” (fakt sme si mysleli, že nás tam zabije blesk). Premočení, spotení a zablatení až za ušami sme dobehli k dolnému kostolíku, kde samozrejme ani nepršalo. Vyžmýkali sme veci, poradovali sa, že sme prežili a utekali pred búrkou, ktorá sa postupne premiestňovala z hôr do nižšie položených oblastí..

Kobi – Truso valley

Truso valley je nádherná dolina, ktorá pretína niekoľko starobylých neobývaných dediniek, minerálne jazierko a vedie až ku hraniciam s Ruskom. Trasa mala byť stredne náročná, ideálna túra na rozchodenie svalovice z predošlého dňa.

 

Kobi – Truso valley

 

Výlety do dedinky Kvemo Okrokana, sú poskytované firmou Mountain Freaks, ktorá vás odvezie tam aj späť. Ráno pred otváračkou sme si vystáli rad na lístky a zistili, že všetky miesta sú vypredané. Jedinou možnosťou bolo sa nechať odviezť maršutkou do blízkej dedinky Kobi (vzdialená “len” 4 kilometre od pôvodnej dedinky Kvemo Okrokana. Náš výlet sa teda predĺžil o celých 8 km, pričom celá trasa mala mať pôvodne niečo okolo 22 km (po dedinku Ketrisi).

 

Kobi – Truso valley

 

Kobi – Truso valley

 

Kobi – Truso valley

 

Kobi – Truso valley

 

Cestou späť sme takmer opäť zmokli. Tentokrát, nás už ale pred dažďom zachránila Švédka, ktorá nás odviezla až do mesta.

Juta – Chaukhi pass

Juta je 20 km vzdialená dedinka, z ktorej sme plánovali ísť na 2 dňovú túru Juta – Roshka – Juta. Z Juty do Roshky cez vysokohorský priesmyk Chaukhi pass a cestou späť cez Sadzele pass. Výlety poskytujú opäť Mountain Freaks a keďže sme mali skúsenosť s vypredaním lístkov, kúpili sme ich už o deň skôr. Žiaľ, predchádzajúci deň sme išli na ochutnávku miestnych jedál do vychválenej reštaurácie a ja som skončila s otravou jedla. Po náročnej noci a ešte ťažšom ráne sme aj napriek tomu išli skúsiť výstup, na ktorý sme sa tak tešili. Bolo nám jasné, že celú trasu nezvládnem, čiže cieľom bolo zájsť čo najďalej a tam stanovať.

 

Juta - Chaukhi pass

 

S Mišovou pomocou sme prišli až k vysokohorskému jazierku pod Chaukhi pass, kde sme prestanovali v 2600 m.n.m.

 

jazierko pod Chaukhi pass

 

stanovanie pri jazierku pod Chaukhi pass

 

Nasledujúci deň sme zdolali Chaukhi pass s nadmorskou výškou 3350 m.n.m.

 

Gruzínsko: Chaukhi pass

 

Gruzínsko: Chaukhi pass

 

Gruzínsko: Chaukhi pass

 

Aby nebolo všetko také jednoduché, cestou späť sme museli brodiť potok s teplotou mierne nad nulou, pretože sa roztopil sneh, po ktorom sme predošlý deň prechádzali.

 

príroda v Gruzínsku

 

príroda v Gruzínsku

Tbilisi

Úsek Kazbegi – Tbilisi je dobre prevádzkovaný maršutkami. Netreba nič dopredu zajednávať, stačí prísť na “hlavnú zástavku” a kúpiť si lístok u šoféra. Odchádzajú každú hodinu, resp. keď sa maršutka naplní. Cesta  trvá okolo 4 -5 hodín. V Gruzínsku sme boli na prelome júna – júla. V horských dedinkách bolo príjemných 18-20°C, na kopcoch o niečo menej (okolo 5°C), lenže keď sme prišli do Tbilisi mali sme teplotný šok. Teplota bola zrazu vyššia takmer o 15°C. Zhodili sme mikiny, zohnali fľašu vychladenej vody a išli objavovať mesto. Určite stojí za to, ostať v meste aspoň jedeň deň. Je krásne, starobylé a má svoje čaro.  Nachádza sa tu množstvo kostolov, reštaurácií a barov. Každý si tam príde na svoje.

 

Tbililisi

 

Tbililisi

 

Tbililisi

Samegrelo – Zemo Svaneti (Mestia)

Mestia patrí medzi najnavštevovanejšiu oblasť celého Gruzínska a taktiež ju mnohí považujú aj za najkrajšiu. Dostaneš sa sem taxíkom alebo maršutkou. My sme využili maršutku s prestupom v Zugdidi. Cesta nám zabrala celý deň / 8-9hodín. Druhá časť cesty Zugdidi – Mestia vedie serpentínami a prudkými zákrutami. Šoféri maršutiek si s tým hlavu nelámu a režú si ich takmer bez spomalenia. Síce nám nebolo zle z cesty, ale zato zo zvukov mékajúcej kozičky, ktorú uviazali na strechu – u nich je bežné prevážanie zvierat (napr. malých kozliatok) na streche. (Kozliatko ostalo bez ujmy a chvalabohu to prežilo.)

 

Samegrelo - Zemo Svaneti (Mestia) 

 

Samegrelo - Zemo Svaneti (Mestia) 

 

Do Mestie sme išli hlavne kvôli 3 – dňovej túre Mestia – Ushguli, lenže kvôli počasiu sme museli meniť plány. Absolvovali sme štyri jednodňové túry a zoznámili sa s tými najmilšími domácimi, akých sme doposiaľ stretli. Síce tam bola určitá jazyková bariéra, no rukami – nohami sme sa dohovorili a rozhodne pomohla aj ich domáca pálenka (cha – cha, čítaj čača).

 

Mestia – Ushguli

 

Mestia – Ushguli

Mestia – Chalaadi glacier

Jednoduchá túrka, ideálna na využitie sychravého dňa. Trasa sa začína nekonečnou cestou, ktorá sa dá skrátiť taxíkom alebo celú prejsť pešo. Asi v strede cesty na nás zatrúbil robotník s Poliakmi na vlečke a odviezol nás až na miesto hlavného výstupu.

 

Gruzínsko: Mestia – Chalaadi glacier

 

Gruzínsko: Mestia – Chalaadi glacier

Mestia – Chkhuti ridge

Zelené lúky s rozkvitnutými kvetmi, ktoré postupne nahradil les a snehová prikrývka. Všade naokolo majestátne hory a krásne výhľady.

 

príroda v Gruzínsku

 

Gruzínsko: príroda

 

Gruzínsko

 

Prevýšenie 2000 m

 

Prevýšenie 2000 m počas celej túry.

Mestia – Tsvirmi

Hrebeňovka s výhľadmi na Ushbu (4 710 m) a lyžiarske stredisko Tetnuldi (4 858 m).  Cestu sme si skrátili lanovkou Hatsvali, ktorou sme sa vyviezli na hrebeň.

 

Mestia – Tsvirmi

 

Mestia – Tsvirmi

 

Mestia – Tsvirmi

Mestia – Koruldi lakes

Čerešnička na torte s názvom Koruldi lakes. Jednodňová túra strednej náročnosti, na ktorej nás naháňali divoké kone. Ani neviem, kde začať. Po štyroch hodinách pomerne náročného treku sme dosiahli očakávané vysokohorské jazierka. Okolo nich boli kravy a divoké kone. Mišo išiel fotiť dole k jazierku, kým ja som hore oddychovala. Posadila som sa na malý briežok, aby som mala na všetko výhľad. Zrazu som videla, ako na mňa spoza malého kopčeka vykúka kôň.

 

 

Bol stále v dostatočnej vzdialenosti, ale pre istotu som ho jedným očkom stále pozorovala. Zrazu sa začal približovať a s ním aj jeho ďalší štyria kamoši. Rýchlo som zobrala len tie najdôležitejšie veci (batoh) a rýchlym krokom išla za Mišom. Nechala som tam len bundy. Otočím sa a vidím ako nám tie kone prežúvajú veci. S panikou bežím k Mišovi, vravím, že ma prenasledovali kone a akurát nám žujú bundy. Samozrejme, že mi neveril.

 

Mestia – Koruldi lakes

 

Keďže si nechal všetky doklady a celú peňaženku v bunde, pohundral si popod nos (však čo zas panikárim) a išiel ich vziať. Kone zatiaľ odišli a on sa vybral k našim bundám. Ja som zatiaľ podišla na druhú stranu, odkiaľ som videla ako si Mišo vykračuje s našimi bundami a za ním sa rozbehlo stádo koní. Kričím na neho, on ma nepočuje. Počul až v poslednej chvíli cválanie a dupot konských kopýt, ktoré ho naháňali. Odhodil bundy, lenže kone stále bežali za ním. V tom, z neďalekej búdy vybehol husky a odplašil kone k jazeru a Mišo mohol ujsť.

 

Gruzínsko: jazierka

 

Vybehli sme na kopček a odtiaľ sme vymýšľali plán, ako ideme zachraňovať naše veci. Jediným šťastím bolo, že túra bola prístupná pre terénne autá, ktorými vozili domáci lenivých “turistov”. Keď prišlo prvé auto, domácemu sme vysvetlili, čo sa stalo a poprosili ho o pomoc. Kone sa zrazu ukľudnili (bundy ich už odrazu nezaujímali) a domáci sa nám len vysmial, že nič také tu doposiaľ nezažil a že sa mu nechce veriť, že by boli agresívne. Teraz sa už na tom dobre smejeme akú sme mali smolu, ale vtedy nám teda všetko jedno nebolo.

Celkové zhrnutie

Gruzínsko je krásna krajina, ktorá určite stojí za návštevu. Majú tu veľmi milých a pohostinných domácich, chutné jedlo a rozhodne je cenovo dostupné. Určite sa sem znovu chceme vrátiť.

Simona Michalíková
Autor článku
Simona Michalíková