Ak poznáte moje príbehy z ciest, tak dobre viete, ako sa moje plánovanie a výlety zvyknú začať. Výnimkou nebol ani tento spontánny trip na Faerské ostrovy. Nachádzajú sa medzi Škótskom a Islandom a presne také aj sú. Je to mix týchto dvoch krajín, teda aspoň na nás tak tieto dánske ostrovy zapôsobili. Vedela som, že existujú, nikdy som im však nevenovala špeciálnu pozornosť. Až do chvíle, keď som zahliadla jednu fotku z tohto miesta.
Ako som sa rozhodla cestovať na Faerské ostrovy
Jednoducho to prišlo – rozhodnutie, že sa na Faerské ostrovy o pár týždňov pôjdem pozrieť. Nemala som plán, nevedela som, ako sa tam dostanem, netušila som, či sa tam niekomu bude chcieť ísť, ale rozhodnutie je vždy dobrý začiatok. Ako tak čas plynul, pridali sa ku mne ďalšie štyri osôbky a ja som tak celá nadšená okamžite začala robiť plán a hľadať letenky. Leteli sme z Edinburghu, z ktorého sa na Faerské ostrovy lieta pravidelne v pondelky a piatky.
O divokých začiatkoch a šťastných koncoch
Celý výlet odštartoval prvým silným zážitkom a to celkom nečakane už pár minút po odlete. V deň odletu na Faerské ostrovy fúkal skutočne silný vietor a ja som tak prvýkrát zažila naozaj silné turbulencie. S tými bežnými sa nedajú zrovnávať ani trošku. Na pár sekúnd som si pripustila, že možno naozaj havarujeme. Celej situácii dvakrát nepridal ani fakt, že ľudia v kabíne mali rovnaký pocit a dávali to hlasne najavo. Ale zároveň to bol úplne výnimočný adrenalínový zážitok, aký som nikdy nezažila (ani zoskok z lietadla sa naň nechytá). Pristáli sme pár minút pred tým, ako sa začalo stmievať, a tak sme rovno z letiska nasadli do vopred rezervovaného auta a odišli na ubytovanie, kde sme zhodili batožinu a vybrali sa k vodopádu.
Vodopád, ktorý tečie naopak
Namierili sme si to priamo k vodopádu Gasadalur. Práve vďaka silnému vetru sme mohli vidieť niečo nezvyčajné. Vyfúkaný vodopád smerom hore. Veď to je proti prírode! Ale nie všetko, čo je proti prírode, musí byť zákonite zle. Nezvyčajný zážitok, na ktorý len tak ľahko nezabudnem a pravdepodobne sa tak skoro ani nezopakuje. No vždy lepšie vidieť raz, ako nikdy. Aj to sú Faerské ostrovy.
O zážitky nebola núdza
Cestou na ubytovanie sme sa zastavili v malej dedinke, kde sme mali menšiu haváriu a domáci chlapi nám museli pomôcť s odtlačením auta. Musím povedať, že boli skutočne milí, všetko skontrolovali a my sme mohli pokračovať v nočnej jazde niekam na pivko. Ako sme tak pokračovali v ceste na ubytovanie, začalo samozrejme pršať a ja som na pár sekúnd videla niečo vybehnúť na kraj cesty. Bolo to čierne, veľké a kvôli svetlám z auta to malo výrazné zelenožlté oči. Hovorím: „pozor medveď ?!“( áno vyznelo to skôr ako hlasná otázka, než varovanie). Mne samej to prišlo celkom vtipné a nelogické, no v tej sekunde to bolo to prvé, čo zo mňa vyšlo von a ja som tak pobavila celé auto, pretože to bola len čierna ovca. Nik mi však neveril tie oči až do chvíle, keď sme zbadali etiketu na obale od fľaše a mne odľahlo.
Alkohol tu len tak nenájdete
Časom sme však zistili, že alkohol nekúpite v žiadnom obchode (vraj je iba jeden špeciálny, ale nik nám nevedel povedať kde) nemôžete ho ani vyniesť napríklad z reštaurácie alebo pizzerie. Takže, ak sa chystáte na Faerské ostrovy ako partia ľudí, ktorí si radi dajú večer zo dve pivá, budete mať smolu ak si nedonesiete vlastné. Cena piva je cca 4 libry – 4,5 eur.
Krásne miesta, ktoré sa oplatí vidieť
Druhý deň sme mali rovnako silný vietor a tak sme sa rozhodli dať len jednu menšiu turistiku a na večer navštíviť hlavné mesto Torshavn.
Cestov do Funninguru sme sa zastavili pri vodopáde Fossá.
Nad dedinkou Funningur na vás čaká jeden z najkrajších výhľadov, ktorý skrášľuje Faerské ostrovy ešte viac. Od parkoviska je to asi 20 minúť do kopca. V našom prípade v spoločnosti silného vetra. Je to taký menší adrenalínový zážitok, keď sa šplháte na skaly, na ktoré keď sa dostanete, sa takmer neudržíte na nohách a musíte si doslovne kľaknúť na zem, aby Vás silný vietor nezhodil do studeného oceánu. Ale ten výhľad, je celom slušný čo poviete?
Najznámejšie miesto na ostrovoch
Po zvyšok dňa sme sa túlali dedinkami, hlavným mestom a nasávali ten pokoj. Na uliciach ani cestách takmer žiadni ľudia, len prázdno. Čo by ste aj chceli, veď na celé Faerské ostrovy obýva menej než 48 000 obyvateľov a z toho 20 000 v hlavnom meste. Tretí deň sme hneď ráno odštartovali ku najznámejšiemu miestu a to k jazeru Sørvágsvatn.
Ako sme sa vybrali za výhľadom …
A keďže sme sa celkom zdržali, neboli sme si istí, či sa vybrať na turistiku k Drangarnir. Nakoniec som sa však s jednou kamarátkou odhodlala a pridali sme do kroku. Začali sme ako môžete vidieť na mape v dedinke: Sorvágur. Musím povedať, že celá túra je nenáročná, až na pár strmých miest, kde ak zle položíte nohu jednoducho zletíte do oceánu. Cestou k jednému z najkrajších výhľadov nás sprevádzala dúha, bezvetrie, husy, slnko a vôňa chladného Atlantického oceánu.
… na ktorý sme sa nedostali
Bohužiaľ sa stalo to, čo sa dalo predpokladať. Celú cestu som videla stopy človeka a psa. Tesne pred výhľadom sa pred nás v zákrute postavil SBS-kár v oranžovej reflexnej veste s palicou v ruke a s čiernobielym psíkom. Slušne som pozdravila s tým, že budeme pokračovať, bohužiaľ nás nepustil a to z dôvodu, že chodník je uzatvorený, kvôli silnému vetru, a na trasu sa môže ísť len so sprievodcom. Toto všetko sme vedeli, no aj tak sme to predsa len skúsili. Cena za sprievodcu je zhruba 70 eur na osobu. Nie tak ani kvôli náročnosti, ako skôr kvôli tomu, že prechádzate cez súkromné pozemky. Tentokrát sa nám tento výhľad bohužiaľ nepodarilo vidieť na vlastné oči, no pokúsili sme sa o to, aspoň máme o dôvod viac to skúsiť opäť a vrátiť sa. Mnohým ľudom sa to podarilo.
Faerské ostrovy, miesto kde sa vrátim
Faerské ostrovy vo mne vyvolali pocit, že sa určite ešte vrátim. Učarovalo mi to divoké počasie, drsná krajina, ostrovy pospájané tmavými tunelmi a unikátne výhľady, ktoré neuvidíte nikde inde v Európe len tu.
Pretože toto je život a nič viac už nebude. Kamil Bartošek
