Patrik Paulínyi25. október 2019

Vietnam: motorkou po severnej časti krajiny

Vietnam na motorke

Čo ma na Vietname baví najviac je požičať si motorku a len tak bezcieľne jazdiť po okolí. Zavítať do odľahlých dediniek, kde vaša návšteva vzbudí u miestnych obrovskú zvedavosť a ich dobrosrdečnosť a úsmevy vo vás zanechajú ešte dlho spomienky. A vrchol týchto mojich, zatiaľ jednodňových, minitripov po Vietname mal byť sever krajiny, kde štartujem v meste Cao Bang svoj prvý viacdňový mototrip.

Vietnam a mikrobus plný domácich zvierat

Dostať sa do Cao Bang nie je vôbec jednoduché. Pohodlné sleeper autobusy vymenili mikrobusy, cestujúcich vymenili domáce zvieratá a balíky rôzneho tovaru. A tak cestujem v mikrobuse, kde je extrémne teplo a z pod sedačky mi šteká šteniatko, predo mnou si hrkútajú kury a nohy mám celý čas vyložené na zemiakoch. Mám pocit, že misia šoféra pre dnešnú jazdu bolo čo najlepšie využiť priestor v autobuse na prepravu tovaru. Tá cesta mi zabila komplet celý deň, no som tu. Na druhý deň si požičiavam motorku.

Severný Vietnam - príroda

Štvrtý najväčší vodopád sveta bez davu turistov

Príroda je tu neskutočne nádherná, na cestách takmer žiadne autá a najviac sa tu po ceste pohybuje dobytok a sem-tam cez cestu prebehne splašené kura. Po približne dvoch hodinách som v cieli, je ním vodopád Ban Gioc, no keďže tam chcem stráviť dosť času, idem ešte na obed. V podstate sa v celom okolí nachádza len jedna jediná reštaurácia, no keď prichádzam dnu, je totálne prázdna. Odchádzam, no strážnik ma ubezpečuje, že je otvorená. OK teda, vraciam sa späť a čakám. Čakám, pretože je taká prázdna, že sa tu nenachádza ani personál.

Vodopád Ban Gioc

A rovnako to bolo pri vodopáde. Strávil som tam 4 hodiny, no okrem mňa tam boli spolu 4 ľudia! Neuveriteľné, vzhľadom na to, že tento vodopád je 4. najväčším vodopádom na svete ležiaci na hraniciach dvoch štátov. 1. Iguazú, 2. Viktóriine, 3. Niagarské a 4. Ban Gioc. Koľko ľudí sa musí premlieť na prvých troch vodopádoch a tu to mám sám pre seba… neskutočné! Je to fakt časovo náročné dostať sa sem, no nebudete ľutovať. Hranica prechádza stredom rieky a z čínskej strany má vodopád svoj vlastný názov.

Sloní vodopád

Fantasy svet ako z počítačovej hry

Po vodopáde chcem navštíviť ešte jedno miesto, ktoré som videl len na pútači pri ceste. A tak k nemu na druhý deň odbočujem podľa tejto jedinej značky. Ocitám sa na cestách, ktoré ani nemám v navigácii, hľadám už hodinu, dochádza mi benzín, do toho prichádza dážď. Výborne… Napokon sa mi podarilo nájsť pumpu, no som totálne mokrý a vraciam sa späť.

Severný Vietnam

Keď som už takmer na hlavnej ceste, kde som odbočoval, dážď utíchol a vravím si, že nemôžem len tak odísť a po ďalšej hodine hľadania sa mi to podarilo. Zrazu sa predomnou otvorilo zelené údolie, priamo v strede skala s dierou a pred ňou rieka, pri ktorej sa pasú kone. Tak toto mi vôbec nepríde ako reálny svet. Cítim sa ako v nejakej počítačovej hre. Vodopád a toto miesto boli pre mňa najneuveriteľnejšie miesta celého Vietnamu.

Úchvatná príroda severného Vietnamu

Vietnam a jeho najsevernejší bod

V údolí som stretol chalana z Malajzie, ktorý sa sem vrátil kvôli trase po severnom Vietname, ktorá sa dá prejsť motorkou. Tak som sa nechal ukecať, a práve sem nasledujú moje ďalšie kroky. Autobusom som sa presunul do mesta Ha Giang a opäť si požičiavam motorku. Je to okruh na 3-4 dní.

Provincia Ha Giang

Okamžite si všímam, že táto provincia je na turizmus lepšie pripravená a reštaurácie sa nachádzajú takmer v každej dedinke, na cestách je tiež viac ľudí. Musím ale povedať, že tento okruh ma nezaujal až tak, ako provincia Cao Bang. Jedine oblasť pri rieke Nho Que, bola fakt neskutočná, rovnako samotný najsevernejší bod Vietnamu. Takmer všetci turisti končia pri oficiálne najsevernejšom bode, kde stojí obrovská vietnamská vlajka. Pravda je taká, že sa viete dostať ešte o 6 km severnejšie, kde budete obklopený Čínou po všetkých stranách.

Ľudia na severe Vietnamu

Myslite na cestovné poistenie

Samozrejme, nebol by som to ja, keby sa nevyskytne nejaký problém. Záverečných 60 km som sa napojil na hlavnú cestu, kde chodili už aj kamióny. A to, ako šoférujú a ako zrezávajú aj neprehľadné zákruty, vám asi písať nemusím. Rovnako to bolo aj v tomto prípade, keď sa zrazu zo zákruty predo mnou vyrútil kamión idúci v mojom pruhu. Situácia nebola síce až taká nebezpečná, no v tom momente som sa zľakol a začal prudko brzdiť. Nakoľko moja zadná brzda nefungovala tak, ako mala, brzdil som tiež prednou a na štrkovej ceste som dostal šmyk. Našťastie si to odniesla len gopro kamera a moja pravá časť tela, z ktorej vyberám kamienky. Nič nebolo zlomené, len pár škrabancov. Aj kvôli takýmto situáciám sa oplatí mať cestovné poistenie.

Najsevernejší bod Vietnamu

Po 60 km prichádzam konečne do mesta, kde smerujem do nemocnice, aby mi to vydezinfikovali. Keď už sa mi stalo niečo takéto, mal som šťastie, že práve vo Vietname. Ošetrenie stálo len 2 eurá. V inej krajine, aj v Európe, vás však takéto ošetrenie môže vyjsť na stovky eur. Preto sa nezabúdajte pred každou cestou poistiť.

Patrik Paulínyi
Autor článku
Patrik Paulínyi
Nerád pri cestovaní plánujem program dopredu. Najkrajšie zážitky mi vždy prinieslo zdanlivo nezmyselné túlanie sa bez plánov.