Patrik Paulínyi25. október 2019

Laos: neobyčajne pokojné mesto Luang Prabang

Vodopád Quang Si

Laos je moja ďalšia ázijská zastávka. Už v lietadle mám z výletu do Laosu dobrý pocit. Z Vietnamu sa spolu so mnou presúva len niekoľko ľudí a aj po vystúpení z lietadla je na letisku akýsi kľud. Pred letiskom neotravujú taxikári, žiadny krik, žiadne zjednávanie…

Sadám do tuk tuku a po pár kilometroch prichádzam do centra mesta Luang Prabang, ktoré je svetovou pamiatkou UNESCO. Leží vo výške 700 m nad morom na sútoku riek Nam Khan a slávneho Mekongu. Nájdete tu až 30 budhistických chrámov a staré historické drevené domy, ktoré mestu dodávajú nezameniteľnú atmosféru.

Historický drevený dom v Luang Prabang

Luang Prabang – tiché mesto mníchov

Mám pocit, akoby tu bol každý druhý obyvateľ mníchom. Celé mesto je totiž zaplavené ich oranžovými rúchami. V porovnaní s Vietnamom som v šoku, aké je tu ticho. Žiadne klaksóny, krik, sem-tam nejaké auto, až mám pocit, že som ohluchol.

Luang Prabang

Laos a medvedí útulok v džungli

Mesto má nádherné okolie, preto si prenajímam v hoteli skúter v cene 10 eur na deň a vyrážam k vodopádu Quang Si, nachádzajúci sa približne 30 km od mesta. Dokonca aj mosty na cestách sú ešte staré drevené, nie betónové. Po príchode k vodopádu a zakúpení dvojeurového lístku sa dostávam do areálu v džungli, ktorý je vybudovaný formou náučného chodníka.

Laos bez asfaltových ciest

K vodopádu je to asi 1 km a po ceste čítam samé zaujímavé informácie o stromoch, rastlinách a živočíchoch žijúcich v týchto oblastiach. Dokonca hneď na okraji sa nachádza útulok ázijského medveďa čierneho. Boli tu umiestnené potom, ako ich zachránili pred pytliakmi, alebo z nelegálnych staníc. Samotný medveď má milý až groteskný výzor, je podstatne menší ako náš medveď hnedý, no bacuľatejší a okolo hlavy ma akúsi hrivu.

Útulok ázijského medveďa čierneho

Čarovný vodopád Quang Si

Vodopád Quang Si tvoria 4 časti. Prvá sa nachádza hneď za medvedím útulkom, a práve v týchto spodných dvoch jazierkach sa môžete kúpať. Dokonca tu plávajú ryby, a to nie obyčajné. Sú to tie rybičky, ktoré nájdete aj v masážnych salónoch na obhrýzanie mŕtvej kože z nôh. Tu máte takýto wellnesík zadarmo. Voda je v období sucha neskutočne čistá, priezračná, azúrová a v tom teple i osviežujúca. Všetky tieto miesta, kde sa môžete kúpať, sú taktiež veľmi fotogenické, dokonca sú tu miesta vhodné na skákanie do vody.

Laos - Vodopád Quang Si

Na vrchole chodníka sa nachádza najväčší vodopád, do ktorého keď zasvieti slnko, je to skutočná nádhera! Celé toto miesto sa mi veľmi páčilo aj napriek tomu, že je dosť navštevované turistami. Tie vodopády v džungli majú svoje čaro!

Vodopád Quang Si

Laos – život pod psa slona

Niekoľko kilometrov od vodopádu leží pri hlavnej ceste sloní sirotinec. I keď tuším, ako to tam bude vyzerať, zvedavosť mi nedá a idem sa pozrieť. Už pri infotabuli vidím, že ponúkajú kŕmenie, kúpanie, ale i vozenie sa na slonoch. Slon má v Laose obrovskú históriu, využívajú sa  dlhé roky na prácu v lese, dokonca majú pre nich i duchovný význam a pri nejednom oltári nájdete aj slonie podobizne. Smutné je však to, že väčšina týchto útulkov sa len javí ako záchranné stanice. Sú tu väčšinou slony, ktoré sú na prácu príliš staré a dnes vozia turistov.

 

Kupujem si banány, že ich aspoň nakŕmim. Prichádzam k ohrade, kde sú na reťazi 4 slony, pričom ten najmenší ani poriadne nedočiahne k banánom. Načahujem sa ja, i on naťahuje chobot pokiaľ ho reťaz pustí. Chvíľu s tým bojujeme, ale napokon sa mu podarí úspešné zjesť celý kýblik banánov. Do toho ešte prichádza zamestnanec, ktorý slona núti pokloniť sa po každom banáne. Ale nie všetky “záchranné stanice” sú takéto. V meste si môžete objednať tour, ktorá vás vezme do prírody sledovať slony v ich prirodzenom protredí a prísne odmietajú voziť turistov na slonoch. Toto je, aspoň pre mňa, omnoho krajší zážitok.

 

Spev a modlitby mníchov

Na západ slnka navštevujem najznámejší budhistický chrám Wat Xieng Thong a na počasie mám obrovské šťastie. Prichádza búrka, hrmí čoraz bližšie, keď zrazu začujem zvon a mnísi sa začnú zbiehať do chrámu, kde následné začnú spievať a modliť sa.

Modliaci mnísi v Luang Prabang

V tom momente sa spustí hustý lejak a ja bežím dnu za nimi. Sadnem si a počúvam celú polhodinu ich spevy sprevádzané hrmobitím a dažďom. Malo to pre mňa neskutočne silnú atmosféru a bolo to krásne ukončenie dňa v meste Luang Prabang, ktoré ani neviem prečo, ale okamžite si získalo moje srdce.

Patrik Paulínyi
Autor článku
Patrik Paulínyi
Nerád pri cestovaní plánujem program dopredu. Najkrajšie zážitky mi vždy prinieslo zdanlivo nezmyselné túlanie sa bez plánov.