Súľovské skaly vám ponúknu nezabudnuteľné výhľady za minimum úsilia. Súľovský náučný chodník je vhodný taktiež pre starších ľudí či malé deti, takže ideálne miesto nato aby ste si spravili pekný výlet s rodinou. Keďže najkrajšie sú práve na jeseň, s vašim výletom by ste nemali dlho čakať.
Súľovské skaly sú jednou z najväčších prírodných atrakcií na Slovensku. Ich neuveriteľné skalnaté útvary a faunu obdivujú geológovia, turisti i fotografi. Niet sa čomu čudovať, skalnaté mestečká ako tu, nenájdete nikde inde na Slovensku.
Ako sa tam dostať
Do pohoria Súľovské vrchy sa dostanete viacerými spôsobmi- z Považskej Bystrice, z Rajeckej doliny alebo zo Súľova. Dnes si priblížime časť najkrajšiu a to centrálnu časť Súľovských vrchov. Auto parkujem na parkovisku Súľov- Hradná a vyberám sa po zelenej turistickej značke na Súľovský náučný chodník. Nachádzajú sa na ňom tie najkrajšie a najfotogenickejšie miesta, je obojsmerný a časovo vám zaberie 1,5 – 3,5h v závislosti od vášho tempa. Zo svojej skúsenosti vám viem povedať, že vám zaberie skôr tú dlhšiu hranicu časového rozmedzia, keďže výhľady, ktoré sa pred vami budú predvádzať sú na nezaplatenie. Celý chodník je navyše spestrený informačnými tabuľami o miestnej faune a flóre.
Gotické okno
Ja vyrážam smerom na Gotickú bránu a hneď v úvode ma čaká strmé, no kratšie stúpanie. Hlavne počas dažďa to tu nemusí byť príjemné, keďže na chodníku sa nachádza veľa lístia a koreňov stromov, ktoré sa môžu šmýkať. Po pár minútach sa dostávam do krásneho lesa . Prekonávam ešte jedno malé stúpanie a ani sa nenazdám a po polhodine sa predomnou zjavuje Gotické okno. Nachádza sa v skupine skál, ktorá sa nazýva Organy a je tým najfotogenickejším a najzaujímavejším miestom v Súľovských skalách. Na tomto mieste je skvelé nechať sa unášať fantáziou a skalnaté ihly a útvary nám budú pripomínať rôzne postavy či zvieratá. Samotná Gotická brána je skalné okno o výške 13m.
Suľovský hrad
Neďaleko predomnou je najvyšší bod okolia a práve na túto výraznú skalu smerujem. Je na nej vybudovaný Súľovský hrad. Teda jeho zvyšky. Bol vystavaný už v prvej polovici 15. storočia, medzi troma skalnými útvarmi. Nachádza sa v masíve vrchu Roháč, podľa ktorého bol kedysi aj pomenovaný a tvorila ho horná a spodná časť. Zo strany okolo Gotického okna je cesta hore veľmi jednoduchá. Až v samotnom hrade je chodník istený železnými kruhmi a cez maličké skalné okno sa prešuchnete až na jeho vrchol vo výške 652 metrov, odkiaľ sú najkrajšie výhľady v Súľovských skalách. Za dobrého počasia máte možnosť odtiaľto vidieť Veľký a Malý Manín, Strážov, Kľak i hrebeň Martinských holí. Vďaka svojej strategickej polohe slúžil hlavne na pozorovanie okolitých ciest až kým ho v roku 1550 zničil požiar. Bol opravený do svojej pôvodnej podoby, no v roku 1858 ho tentokrát zničilo zemetrasenie. Od tejto doby hrad už len chátra.
Suľovská lúka
Chodník z hradu na Súľovskú lúku je omnoho nepríjemnejší. Strmý svah zaisťujú železné schodíky a zábradlia. Aj počas suchých dní nie je prechod najlahší a cez vlhké dni, prípadne počas dažďa to musí byť ozaj nepríjemné. Práve pred Súľovskou lúkou možno zazriete aj lezcov. Súľovské skaly sú aj pre nich obľúbenou lokalitou v nádhernom prostredí. Na samotnej lúke sa nachádza rázcestie a môžete zísť dole na parkovisko odkiaľ som začínal alebo pokračovať ďalej po červenom turistickom chodníku. Týmto smerom sa poberám i ja. Mám v pláne navštíviť Roháč, kde som nikdy pred tým nebol a z hradu bol na tieto miesta nádherný výhľad.
Roháč
Na červenom chodníku sa počet ľudí dramaticky znížil a prechod nádherným lesom si užívam. Je tu taký pokoj a ticho, že dokonca počujem na zem dopadať suché lístie zo stromov nakoľko je jeseň. Prechádzam okolo niekoľkých výhliadok. Chodník raz stúpa pár metrov hore, potom prudko padá. Ani si však neuvedomujem, koľko času mi to trvalo a nachádzam sa na Roháči. Pohľad z tejto strany sa mi veľmi páči nakoľko je pre mňa novinkou a nemám ho ešte napozeraný. Rovnako v lese bolo množstvo skalných ihiel a celá táto časť mi príde ešte o niečo divokejšia a pokojnejšia ako Súľovský náučný chodník.
Šarkania diera
Pred sebou mám záverečné miesto dnešného dňa a z Červenej značky sa odpájam tentokrát na žltú a prudko klesám až pod jaskyňu Šarkania diera. Ak mi do týchto momentov bolo ľúto, že túra bola pomerne jednoduchá, bez väčších stúpaní a ani som sa nezapotil, všetko sa mi vráti na strmých rebríkoch smerujúcich ku jaskyni. Stúpanie je dosť nepríjemné a aj po príchode do jaskyne sa nič nemení. Je dlhá 60 metrov, je poriadne strmá a nepríjemne sa v nej šmýka . Ale to je jedno. Som tu a užívam si pohľad na 10m vysoký vchod, za ktorým sa farbia jesenné stromy a nad vchodom ďalšie skalné okná.
V Súľove bolo ešte jedno miesto, ktoré je už síce minulosťou ale rád by som ho napriek tomu spomenul. Bola ním Zraková pyramída, umelecké dielo Juraja Gábora. Mohli ste vojsť dnu a pozrieť si film prírody. Po výstave to posunul na vyšší level, pyramídu premiestnili na lúky do Súľova a miesto filmu ste z nej mohli sledovať prírodu naživo. Zároveň slúžila ako altánok a úkryt pred dažďom. Pôvodný plán rátal s tým že pyramída v Súľove ostane 5 rokov, možno aj dlhšie ak sa ľudia budú vedieť správať. Lenže my sa správať nevieme. Množstvo ľudí, smetí a autá jazdiace cez lúky až priamo k pyramíde samozrejme začalo miestnym obyvateľom vadiť. Preto pyramída bola po 5tich rokoch rozobraná.
Autor: Patrik Paulínyi
