Prečo práve Maroko ? Je tam úplne iný život ako u nás. Dnes už nie je problém cestovať slobodne takmer po celom svete a Maroko je viac ako dobrý štart pri bádaní Afriky. Sľubujeme si od neho všetko to, čo o ňom ľudia píšu. To čaro, rozmanitosť farieb, kultúry, dobrého jedla a doposiaľ nepoznaných zážitkov…
Prilietame do Marakéša
Odlietame z Viedne skoro ráno. Letíme spoločnosťou Ryanair. Za spiatočné letenky sme zaplatili približne 75 eur na osobu, čo bola pomerne dobrá cena. Výlet máme naplánovaný na 6 dní – 5 nocí, no to sme ešte netušili, že sa nám o čosi predĺži. Po takmer štvorhodinovom lete sa dostávame na jediné marocké letisko s názvom Marrakech Menara Airport. Časové pásmo pre Maroko je UTC +1 hodina a teploty na konci septembra presahujú 30 °C (počas nášho pobytu to bolo vždy nad 35 °C). Letisko sa nachádza asi 15 minút autom od hlavného námestia Jemma el-Fna. Ak sa nechystáte na roadtrip autom, odporúčam si hneď na letisku zobrať taxík a odviesť sa priamo, alebo aspoň čo najbližšie k miestu, kde ste si zarezervovali ubytovanie. Taxík stojí 100 Marockých dirhamov (MAD), čo je približne okolo 9 – 10 eur, podľa aktuálneho kurzu. Pre zjednodušenie sme všetko rátali kurzom 10. Pred miestom, kde stoja taxíky je aj ceduľa s cenou za jazdu taxíkom, takže sa nenechajte oklamať a určite neplaťte viac, ako spomínaných 100 dirhamov!
Letisko v Marakéši – Marrakech Menara Airport
Riady – marocké „bed and breakfast“
Mesto vieme rozdeliť na historickú časť mesta situovanú v strede a na modernú, novú časť, ktorá je bližšie pri letisku na západnej strane a ďalej od centra. V novej časti mesta sú prevažne moderné obchody a hotely, no ak ste si vybrali ubytovanie v blízkosti hlavného námestia, pravdepodobne ste ubytovaní v tzv. „riadoch“. Riad je typická forma ubytovania v Maroku a je to niečo ako penzión u nás na Slovensku. Je zvyčajne štvorcového tvaru, pričom uprostred je átrium a po stranách sú umiestnené izby pre hostí. Izieb je v riade pomenej, na každom pochodí od troch do štyroch izieb. Na prízemí sa môže nachádzať bazén a takisto aj útulná jedáleň v marockom štýle. Na streche sú terasy, kde je možné si oddýchnuť v tieni a pozorovať okolie. Náš riad mal na streche aj malú vírivú vaňu ako welness. Všetko je pekne farebne zladené a človek sa tam cíti naozaj príjemne.
Pohľad do átria jedného z marockých riadov
Hľadáme ubytovanie
Naschvál som v predošlom odseku písal o možnosti nechať sa priviesť taxíkom „aspoň čo najbližšie k miestu, kde bývate“, pretože ak máte ubytovanie v historickej časti mesta, pravdepodobne bývate v jednom zo spomínaných riadov, ktoré nie jednoduché nájsť. Marakéš je známy spleťami úzkych uličiek nepravidelného tvaru a ani podľa navigácie nebude ľahké nájsť konkrétny bod, kde sa riad nachádza. Treba sledovať označenia riadov na stenách, ale určite vám pomôžu aj ochotní domáci, ktorí uličky veľmi dobre poznajú. S nájdením ochotného domorodca nebudete mať určite problém, keďže domáci sa radi turistom prihovárajú s otázkami, či nepotrebujete pomoc a podobne, dokonca aj vo viacerých jazykoch, napríklad anglicky, nemecky, alebo francúzky. Takto pomohol aj nám jeden starší muž a samozrejme za malú peňažnú odmenu sme ľahko našli náš riad.
Uličky v starom meste, kde môžu byť riady – treba sledovať navigačné cedule na stenách
Sladučké raňajky a pravý marocký čaj
Väčšina pobytov v riadoch v sebe zahŕňa raňajky, ktoré sú výborným štartom do nového, dobrodružného dňa. Nesú sa v sladkom štýle, kde na výber máte z rôznych druhov domácich džemov a pečiva, domácej bublaniny a sladkých placiek. Na stole nemôže chýbať ovocie ako napríklad hrozno alebo granátové jablko a z pomarančov vylisovaný čerstvý džús. Po výdatných raňajkách prichádza na rad pravý marocký čaj, ktorý je neodeliteľnou súčasťou tunajšieho života. Podľa marockej etikety by mal byť ponúkaný každému návštevníkovi. K príprave marockého čaju sa používa zmes mäty a zeleného čaju. Zvyčajne sa do neho pridáva aj veľa cukru, ale koľko cukru si doň pridáte, závisí len na vás. Čaj sa podáva horúci ako aj ľadový, ktorý je ideálnou formou osvieženia v horúcich letných dňoch.
Typické marocké raňajky s mätovým čajom
Vyrážame do ulíc Marakéša
Cestou do centra mesta na námestie Jemma el-Fna prechádzame spustou ulíc, kde je možné si zakúpiť chladené nápoje alebo niečo pod zub. Všade je veľa ľudí, áut a skútrov, sem tam sa pritrafí aj jednoduchý voz s oslíkom. Treba si dávať pozor, pretože to, čo sa vám môže zdať ako ulička iba pre peších, môže byť aj cestou pre skútre. V takýchto uličkách neexistujú zákony o cestnej premávke, takže treba byť obozretný a včas sa uhnúť nabok. Po stranách sú rozmiestnené stánky s ovocím a zeleninou, korením, sladkosťami ale aj s domácimi výrobkami pestrých farieb ako napríklad kožené tašky a kabelky, koberce, rôzne sošky a suveníry… jednoducho to vyzerá ako veľký farebný trh. Tak ako vo východných krajinách, aj tu v Maroku sú obchodníci veľmi prešibaní a turistom za tovar nadhadzujú ceny, takže treba byť zdravo drzý a cenu zjednávať ako to len pôjde. U väčšiny obchodníkov môžete zaplatiť aj eurami, ale výhodnejšie je mať už zmenené dirhamy. Zmenární je v meste viac ako dostatok, poprípade vám zmenia peniaze v bankách. Priamo na námestí stretnete zaklínačov hadov, starších pánov ktorí majú opice priviazané na reťaziach a ktorí sa vám budú snažiť doslova vyhodiť opicu na plecia. Ďalej tu stretnete afričanov z južnejšej časti afriky – migrantov, ktorí predávajú rozličný tovar, napríklad slnečné okuliare alebo suveníry.
Obchodné uličky v centre mesta ponúkajú naozaj rozmanité druhy tovaru
Čo vlastne vidieť v Marakéši ?
Maroko a aj samotný Marakéš považujeme za akúsi vstupnú bránu do Afriky. Ľudia sem chodia hlavne kvôli výletom do púšte a nie menej kvôli úplne inému spôsobu života tunajších ľudí. Rozdielna kultúra, kuchyňa, tradície a zvyklosti, architektúra a štýl, to je to, čo ľudí na Maroku priťahuje. Marakéš má ale určite čo ponúknuť aj zo svojich pamiatok a iných zaujímavých miest.
Zo spomínaného námestia Jemma el-Fna sa do pol hodiny chôdze dostanete ku väčšine atrakcií v Marakéši. Jednou z najznámejších je palác Bahia (Bahia palace), odkiaľ pochádza aj titulná fotka k tomuto článku. V paláci môžeme obdivovať dychberúcu ornamentálnu architektúru, farebnou mozaikou vyzdobené miestnosti a takisto aj záhrady v priestoroch paláca. Kúsok od paláca Bahia sa nachádza palác El Badii (el Badii palace) zo 16. storočia, kde okrem tradičnej architektúry môžeme obdivovať aj okrasný pomarančový sad.
Výhľad na palác El Badii spolu s pomarančovými sadmi
Neďaleko paláca El Badii sa nachádzajú hrobky šľachtického rodu Saadov, takzvané Saadske hrobky (Saadien tombs), kde okrem hrobiek môžeme obdivovať architektúru a steny zdobené farebnou mozaikou. Odtiaľto prechádzame smerom späť k hlavnému námestiu a už z diaľky vidíme vežu najznámejšej mešity v Marakéši pod názvom Koutobia. Ide o mešitu z 12. storočia, okolo ktorej je malé pešie námestie a krásne záhrady spolu s fontánou.
Saadske hrobky a krásne zdobené múry
Pohľad na mešitu Coutobia a priľahlé záhrady
Ak chcete vidieť ešte viac z flóry, ako len záhrady pri mešite Coutobia alebo pri paláci Bahia, odporúčam navštíviť jedny z najznámejších záhrad v Maroku, tzv. záhrady Menara (Menara gardens) alebo záhrady Majorelle (Majorelle gardens). Záhrady Menara sa nachádzajú blízko letiska, sú dosť rozsiahle, pričom v strede je umelo vytvorené jazero s murovanými okrajmi, na ktorých si môžete odpočinúť a načerpať sily. Záhrady Majorelle sú oveľa menšie ako záhrady Menara, avšak sú o to zaujímavejšie. Na malej ploche rastie nespočetne veľa pálm a iných exotických rastlín a vy máte miestami pocit, akoby ste sa prechádzali v pralese. Obidve záhrady určite stoja za ich navštívenie.
Krásna flóra v záhradách Majorelle vytvára naozaj úžasnú atmosféru
Ceny vystupného by mali byť pre všetky atrakcie rovnaké, teda okolo 70 MAD na osobu (približne 7 eur) na atrakciu. Treba si priamo v pokladni overiť možnosť študentskej alebo inej zľavy, my sme však platili plnú sumu.
Ale teraz už balíme kufre a ideme mimo mesto, za ďalším dobrodružstvom.
Hurááá smer Sahara
Rezervujeme si zájazd na Saharu cez spoločnosť Marrakech Desert Tours (https://www.marrakech-desert-trips.com/). Robíme tak ešte pred samotným príchodom do Maroka. Dopredu platíme zálohu približne 20 % z celkovej ceny zájazdu. Zvyšok platíme v deň odchodu priamo sprievodcovi. Odporúčam platiť v hotovosti či už v dirhamoch alebo eurách, pretože pri platbe kartou platíte 5 % poplatok z ceny platby. My sme si z dôvodu krátkeho pobytu vybrali dvojdňový zájazd, no odporúčame ísť na trojdňový, počas ktorého prebádate oveľa viac a dostanete sa do časti púšte, kde sú piesočné duny a púsť všade dookola, zatiaľ čo pri dvojdňových zájazdoch sa dostanete len na okraj púšte. V oboch prípadoch však nebudete ľutovať. Na zájazd sa vyráža vždy skoro ráno, miesto a čas odchodu vám oznámia emailom. Na rovnakom mieste nástupu môže byť viacero minibusov viacerých spoločností, preto sa pýtajte jednotlivých sprievodcov na vaše mená, a ak ich majú zapísané na zozname, znamená to, že patríte k ich skupine. Sami mená nikomu nehovorte ! Nás na to dôrazne upozorňovali, aby sme nenasadli do minibusu, aj keď by nás o to žiadali, najprv nám musia povedať naše mená, čo je istota toho, že cestujeme s nimi.
Cestá je dlhá a nie príliš pohodlná, hlavne pre vyšších ľudí ako ja, keďže v minibuse nie je boh vie ako veľa miesta na nohy. Cesta do mesta Zagora, kam smerujeme, trvá približne 7 hodín, s prestávkami na toaletu a rôznymi zastávkami to dokopy môže byť 10 hodín. V Zagore nás čakajú ťavy, na ktorých sa vydáme na púť do tábora priamo v púšti, kde budeme stanovať. Počas cesty cez pohorie High Atlas zastavujeme na okrajoch ciest a vychutnávame si krásny vyhľad dole do údolia, kde sú vidieť serpentíny a všade dookola vyschnuté kopce. Domáci obyvatelia vo svojich stánkoch na krajoch ciest predávajú turistom farebné kamene a iné suveníry. Prestávky si robíme aj na toaletu a kúpu snacku či vody, dlhšiu pauzu máme na obed v miestnej reštaurácii.
Takéto výhľady sa naskytajú cestou cez pohorie High Atlas
Cestou môžeme vidieť jednoduchý život v malých dedinkách, zastavujeme aj v malom mestečku menom Ouarzazate, kde nám ukazujú tradičnú výrobu kobercov. V tomto mestečku sa nachádza aj tzv. CLA Studios, kde sa natáčali zábery z filmov odohrávajúcich sa v púšti, ako napríklad Múmia, niektoré opizódy Game of Thrones alebo Gladiátor. Návštevníci môžu vidieť jednotlivé kulisy alebo originálne kostými použité vo filmoch. Vstupné je podľa zdrojov na internete 80 MAD.
Vstupná brána do CLA Studios, kde sa natáčali zábery k rôznym známym filmom
Kemp v púšti a nočná obloha plná hviezd
Prichádzame do mesta Zagora, kde na okraji mesta na nás už čakajú miestni Berberi spolu s ťavami, na ktorých sa vydáme do kempu, kde strávime noc v púšti. Berberi sú potomkovia predarabských obyvateľov severnej Afriky. Púšť je ich domovom. Oblečení sú v modrých habitoch a nám budú robiť spoločnosť na najbližších niekoľko hodín. Vysadáme na ťavy a ideme hodinu dlhú cestu smerom od mesta do nášho kempu v púšti.
Cestou do kempu spolu s berberským sprievodcom
Po príchode do kempu si sadáme s naším Berberom, klábosíme niečo o našich životoch a popri tom popíjame horúci mätový čaj. Títo Berberi živiaci sa turizmom vedia pomerne dobre anglicky. Kemp je veľmi jednoducho vybavený, avšak veľmi tradične a farebne, ako je v Maroku zvykom. Ubytovaní sme v stanoch pre dvoch, ktoré si môžete priplatiť ešte pri rezervácii zájazdu. V kempe sa nachádzajú aj sprchy a WC.
„Nádvorie“ nášho kempu v púšti
Po vypití čaju máme čas na sprchu, potom nasleduje spoločná bohatá večera, kde ochutnávame rôzne ovocie a ako hlavný chod sa podáva teľací Tajine, čo je v podstate názov pre jedlo, ale aj pre hlinenú keramickú nádobu, v ktorej sa jedlo pripravuje pomalým dusením, a aj podáva. Po výdatnej večeri sa vydávame na vrchol piesočného kopca, z ktorého pozorujeme krásnu oblohu plnú hviezd, keďže svetelný smog je tu minimálny. Pred odchodom do stanov si sadáme do kruhu okolo ohňa, sledujeme tanec berberov a počúvame ich tradičnú hru na bubnoch. Ráno po raňajkách balíme naše veci a odchádzame na ťavách k miestu, kde nás vyložil minibus a vydávame sa na cestu späť do Marakéšu. Cestou sa ešte zastavujeme pri hrade Tifoultoute kasbah, ktorý sa nachádza 8 km západne od mesta Ouarzazate, kde sme sa deň predtým zastavili pozrieť si holywoodske filmové štúdio.
Tajine aj ako porkm, aj ako hlinená nádoba, kde sa porkm pripravuje
Pohľad na hrad Tifoultoute kasbah
Výlet sa nám nečakane predĺžil…
Po príchode zo zájazdu sa ubytuvávame v ďalšom riade, kde len prespíme a ráno po raňajkách vyrazíme na letisko. Počas check-in, večer pred odletom, mi vyskočilo upozornenie, aby sme mali vytlačené letenky, vraj to na letisku v Maroku vyžadujú. Keďže v našom riade letenky nebolo možné letenky vytlačiť, mali sme v pláne navštíviť nejaké fax-copy obchody ráno pred odletom, no tie boli ešte zavreté, a tak nám neostávalo nič iné, len skúsiť letenky vytlačiť na letisku. Keď už sa nám konečne podarilo letenky vytlačiť, prišli sme na ďalšiu zaujímavú vec, ktorá vlastne rozhodla o tom, že sme náš let zmeškali. Na informáciách nám povedali, že potrebujeme získať pečiatku od pracovníka na mieste, kde sa odovzdáva zacheckovaná batožina. Pozor, podotýkam, že takúto pečiatku potrebujete aj keď nemáte žiadnu zacheckovanú batožinu, teda máte iba ruksaky a pod., čo bol aj náš prípad. Zacheckovaná batožina sa odovzdáva majneskôr hodinu do odletu, potom už nie je možné odovzdať batožinu a ani získať pečiatku. Bez pečiatky vás nepustia ani len k bezpečnostnej kontrole. Bohužiaľ všetko sme zistili až keď už bolo neskoro. Teda odporúčam prísť na letisko aspoň 3 hodiny pred odletom s už vytlačenou letenkou a nasmerovať si to priamo k miestu, kde sa odovzdáva zacheckovaná batožina a nechať si opečiatkovať letenku !
Dva dni navyše, čo s nimi ?
Po niekoľkých hodinách hľadania sme si kúpili letenky o dva dni neskôr za asi 85 eur na osobu, takisto do Viedne, keďže ostatné letenky boli príšerne drahé. Zarezervovali sme si aj hotel v novej časti mesta, a teda ostali v Marakéši ešte dva dni navyše. V deň, ktorý sme mali letieť, sme si spravili shooping afteroon, pretože v modernej časti mesta je veľa obchodov známych značiek. Prešli sme sa okolo hlavnej vlakovej stanice (Gare de Marrakech), ktorá je postavená síce v modernom, no za to stále v Marockom štýle.
Hlavná vlaková stanica Gare de Marrakech
Dva dni navyše nám dali možnosť spraviť si ešte celodenný výlet z Marakéša k prekrásnym vodopádom Uzúd (Ouzoud waterfalls). Tento zájazd ponúka okrem iných agentúr aj tá agentúra, u ktorej sme si zakúpili výlet na Saharu. Lístok stál 22 eur na osobu a tak sme neváhali. Po vyložení z minibusu následuje asi hodinová chôdza priamo k vodopádom, počas ktorej môžete kŕmiť priateľské, ale prešibané opice, alebo sa len kochať okolitou prírodou. Celý čas je s nami sprievodca a zaujímavo rozpráva o miestach naokolo. Miestni ponúkajú možnosť odviesť sa na loďkách takmer priamo pod vodopády, čo je vskutku osviežujúci zážitok.
Pohľad na vodopády Uzúd
Koniec dobrý, všetko dobré
Tentokrát sme už nič nenechali na náhodu a vopred si vytlačili letenky, takisto sme na letisko prišli viac ako tri hodiny pred odletom a s veľkou časovou rezervou sme získali tak dôležitú pečiatku. V Maroku sa nám síce veľmi páčilo, ale už nás potrebovali doma. A tak sa naše marocké dobrodružstvo pomaličky blížilo ku koncu. No kde jedno dobrodružstvo končí, začína sa plánovať ďalšie…
Krátky zostrih z našeho pobytu v Maroku si môžete pozrieť tu:
