Ľubica Buršáková18. november 2019

Filipíny: „Raj na Zemi“ v podobe sedemtisích ostrovov

Filipíny: „Raj na Zemi“ v podobe sedemtisích ostrovov

Vycestovanie na Filipíny sme pojali trochu aktívne, žiadne vylihovanie na plážach. Je to krásna krajina, ktorá stojí za návštevu a nie len jednu. Je tam veľmi veľa ostrovov, ktoré stoja za to. Dúfam, že sa tam raz znova vrátim aby som toho objavila ešte viac.

Moja prvá cesta do exotiky – Filipíny

Nápad cestovať do tejto krásnej krajiny nevznikol v mojej hlave. Mala to byť romantická dovolenka môjho brata s priateľkou a keď sme sa s maminou o ich ceste dozvedeli, rozhodli sme sa im túto romantiku trošku okoreniť a pridať sa k nim. Neviem či toho ľutovali, ale ja teda rozhodne nie 😉 .

Raj si musí človek zaslúžiť

Odlietali sme z Viedne do Pekingu. Let trval „krásnych“ 9 hodín. Keďže to bol môj prvý veľký let, nezažmúrila som ani oka. V Pekingu sme mali približne 15 hodinový prestup. Čo s toľkým časom? V Číne si môžete vybaviť 144 hodinové víza na podobné prestupy, ako sme mali my a sú zadarmo. Určite ich využite. Po odbavení všetkých formalít (a že ich bolo) sme sa konečne dostali von. Z letiska ide priamo vlak na zastávku metra. Určite nechoďte autobusom do mesta. Premávka je hrozná a my sme asi vychytali aj nejaký sviatok. Keď sme sa už konečne dostali do mesta, naša prvá zastávka bola Zakázané mesto.

 

Po ceste na Filipíny môžete v Pekingu počas čakania na prestup navštíviť Zakázané mesto

 

Na severnej strane sa do neho vchádza Bránou Nebeského Pokoja, kde je veľký portrét Mao Ce-tunga.

 

   Po ceste na Filipíny môžete v Pekingu počas čakania na prestup navštíviť Zakázané mesto

 

Za bránou to začína. Nádvorie, schody, brána, nádvorie, schody, brána,… Mala som pocit, že to nemá konca. Palác bol krásny a zaujímavý, ale my sme boli hladní a vyčerpaní, tak sme sa na úplný koniec nedostali.

 

Palác bol v Zakázanom meste bol krásny a zaujímavý.

 

Potom sa nám podarilo nájsť bočný východ. Vďaka tomu sme sa prešli po uličkách a vyskúšali aj nejaký ten streetfood. Veľký šok pre mňa boli verejné záchody, kde neboli dvere, iba diera v zemi oddelená priečkami, aby ste sa nemuseli pozerať na susedku. (Ale že jedno-dve miesta boli presne oproti dverám na ulicu, to im asi nevadilo). Potom sme sa vydali hľadať pouličný trh s jedlom. Ale poviem vám, nikto tam nevedel ani len slovíčko po anglicky. Jeden predavač z mladšej generácie bol ochotný používať prekladač, vďaka čomu sme dostali niečo bez mäsa. Takýto bol v skratke náš Peking, po dlhom lete a celodennom chodení bez trochu oddychu späť do lietadla a hurá na Filipíny. (Ale podobný a možno zaujímavejší 15 hodinový prestup sme mali aj cestou domov.)

Zo zimy do tepla

Z Pekingu sme leteli ďalších približne 5 hodín do hlavného mesta Filipín – Manila. Tu sme sa dlho neohriali (teda nie doslova, teplota tu bola o dosť príjemnejšia než v Pekingu), lebo sme rovno leteli na prvý ostrov Palawan do mesta El Nido. A tu to konečne začalo.

El Nido – Palawan

Letisko bolo malé, šikovné a veľmi pekné, rovnako aj okolie. Odtiaľ sme si zobrali TukTuk na ubytovanie (Country Inn). Po absolvovaní cesty z letiska som vďačná za naše slovenské cesty :D. Na večer sme si našli malú reštauráciu, kde sme vyskúšali mieste jedlá a začal môj 2 týždňový detox na mangových, kokosových a iných ovocných šťavách. Mňam! Na druhý deň sme sa vybrali na pláž. Ale ako som už písala vyššie – raj si treba zaslúžiť – vyšliapali sme si celkom dobrý kopec na Zipline. Krásny výhľad, trošku adrenalínu, určite odporúčam. A potom konečne smer pláž.

 

Filipíny: El Nido - Palawan

 

A potom konečne smer pláž. Málo ľudí, krásna, modrá, čistá vodička, vysoké teploty a mladé kokosy na každom rohu – už som konečne v tom raji. Vybrali sme si Las Cabaňas beach, kde sme oddychovali celý deň.

 

Filipíny a Las Cabaňas beach: málo ľudí, krásna, modrá, čistá vodička, vysoké teploty a mladé kokosy na každom rohu.

 

Na presuny po ostrove sú ideálne skútre

Požičovne určite neprehliadnete, je ich tam dostatok, tak nezabudnite zjednávať ceny. Večer sme sa vybrali na miestny trh s domácimi dobrotami. Moji parťáci to asi trochu prehnali a v noci a druhý deň mali akúsi virózu. Mňa to nejakým zázrakom obišlo (myslím, že to bolo vďaka probiotikám, ktoré som si nasadila pred dovolenkou, alebo že som nejedla nič mäsité). Takže druhý deň polovica osadenstva prespala a našťastie sa mojej budúcej švagrinej na obed spravilo lepšie, tak sme sa mohli vydať na ďalšie pláže.

 

Pláže, ako Lio Beach skrášľujú Filipíny.

 

Prešli sme si Lio a Nacpan Beach. Spravili sme si babskú jazdu a pozreli si krásy ostrova zo skútra.

 

Pláž, Nacpan Beach, ktorú nájdete, ak sa rozhodnete pre Filipíny.

Filipíny spestrujú usmievaví domáci

Ďalší deň sme sa vybrali na celodenný výlet tzv. Island Hopping a keďže ich ponúkajú na každom rohu a dokonca aj na ubytovniach, určite sa im nevyhnete. Sú rozdelené od A po D a každý zahŕňa niečo iné. Takisto odporúčam ísť aspoň na jeden. El Nido bol mierny kultúrny šok, lebo ľudia mali postavené drevené domčeky popri ceste, niekedy len so závesom. Ale bolo vidieť, že všetci sú šťastní, nikto sa nestresuje, všetci boli veľmi milí a s veľkým úsmevom na tvári zdravili turistov.

Puerto Princesa – Palawan

Po úžasnom El Nide bol čas presunúť sa ďalej a tak sme sa vydali smer Puerto Princessa. Našli sme si veľmi pekné a celkom lacné ubytovanie s bazénom (Ponce de Leon Garden Resort). Tu už bolo viac cítiť závan civilizácie a v meste som už nemala taký dobrý pocit ako predtým. Aj tu sme si našli krásne pláže ako napríklad Nagtabon beach. Tiež sme tu navštívili národný park s podzemnou riekou Underground River, Butterfly Eco Garden, krokodíliu farmu Wildlife rescue and Conservation Center, kde neboli len krokodíly a plavili sme sa v mangrovníkovom lese, kde sa nám podarilo vidieť Varanov.

Panglao – Bohol

Na tomto ostrove sme si našli krásnu Alona Beach s morskými hviezdicami, kde je výborná reštaurácia The Buzzz Cafe. Ak tam budete, určite odporúčame.

 

Na tomto ostrove Panglao - Bohol (Filipíny) sme si našli krásnu Alona Beach s morskými hviezdicami

Chocolate Hills a filipínske opičky

Tu sa nám už nechcelo riešiť žiadne skupinové výlety a skúsili sme si zistiť cenu za taxík. Mali sme šťastie na staršieho pána, ktorý nemal problém byť s nami niekoľko hodín, vyraziť skoro ráno a vyjednali sme cenu, ktorá bola lepšia ako skupinový výlet a ujo bol očividne spokojný ako to zjednal. Všetci šťastní :-). Vydali sme sa teda na známe The Chocolate Hills alebo Čokoládové Hory. Keďže sme vyrazili skoro ráno nebolo tam veľa ľudí a vedeli sme si spraviť pekné fotky a pokochať sa výhľadom. Pri odchode začali dochádzať autobusy s turistami.  Cestou späť sme sa ešte išli pozrieť na filipínske opičky – okáľ filipínsky. Pán šofér nám povedal, že sú dve miesta kde sa dajú vidieť. Na prvom sa ich dalo pozerať v klietkach, tak sme si logicky vybrali to druhé, kde sú slobodne na stromoch.

 

Filipíny a čokoládové hory

 

Prešli sme sa malým lesíkom a pri každej opičke stál pracovník, ktorý nám ukázal kde vlastne je, strážil aby sa ich nikto nedotýkal, nefotil moc z blízka a nerobil hluk. Takto sme ich videli asi 5. Ale stále lepšie ako v klietke.

 

Filipíny a pamiatky, ktoré máte možnosť v nich nájsť

 

Po tomto výlete sme sa opäť vybrali na našu obľúbenú pláž. Na Bohole sme mali tiež veľmi pekné ubytovanie (Virgin Island Resort), kde nám robili spoločnosť psíkovia, ktorí sú asi na všetkých plážach a na každej ulici. Ľudia ich tam plne rešpektujú a oni sa slobodne prechádzajú po uliciach. Bolo tu vystavané dlhé mólo k moru a popri ňom sme mali súkromnú prehliadku Mangrovových stromov.

Ostrov Cebu so žralokom veľrybím

Z tohto krásneho ostrova sme si spravili ešte jeden výlet na ostrov Cebu. Tu je možné okúpať sa so žralokom veľrybím. Možno to znie hrozivo, ale tento žralok je pre človeka neškodný a živí sa výlučne planktónom.

 

Na ostrove Cebu sa môžete bezpečne kúpať so žralokom veľrybím

 

Chodí sem obrovské množstvo turistov a vo vode to bol celkom boj spraviť aspoň akú takú peknú fotku a pokochať sa týmto tvorom. Žralokom to očividne nevadilo.

 

Ostrov Cebu a kúpanie sa so žralokom veľrybím

 

Z Boholu sme sa presunuli opäť do Manily, kde sme strávili len jeden večer. Z tohto mesta som nemala vôbec dobrý pocit. Premávka ako vo veľkomeste, natrafili sme na veľký trh so všetkým možným, čo vás ani nenapadne (napríklad šteniatka v klietkach). Smrad, hluk a nie moc sympatickí ľudia. Tak sme sa s radosťou vrátili na hotel aby sme sa vyspali pred skorým letom do Pekingu.

 

Náročná cesta na Veľký Čínsky Múr

A opäť v Pekingu. O niečo múdrejší, už nám to na letisku šlo rýchlejšie. Tak sme vybrali na náročnú cestu na Veľký Čínsky Múr. Teraz sme doleteli trochu neskôr, tak sme sa báli, či všetko stihneme, tak ako chceme. Na internete nájdete veľa možností ako sa tam dostať. Rôznymi autobusovými spojmi, čo sme sa báli že nestihneme, taxíkom rovno z letiska, čo sme nezjednali dobrú cenu a zdalo sa nám to moc. Tak sme sa vybrali metrom na poslednú zastávku a že tam uvidíme, čo bude. Mal vraj odtiaľ ísť autobus, ale stáli tam aj taxíky, tak sme sa rozhodli pre ten. Predsa sme už boli bližšie. Opäť nikto nevedel po anglicky. Keď sme im múr ukázali na obrázku, pochopili, tak sme začali zjednávať. Najprv moc nechceli znížiť cenu, ale keď videli, že skúsime iného taxikára, hneď to jeden pán vzdal a ochotne nás volal. Keď sme sa vydali na cestu, pán vôbec nevedel cestu a my sme ju museli nájsť na mapách a navigovať ho.

 

Peking a Veľký Čínsky múr

 

Verili by ste? A vraj aký sú pyšní na túto stavbu. Po náročnej ceste, keď sme už miestami ani neverili, že  sa tam dostaneme, sme tam nakoniec prišli.

 

Npokon sme zdolali náročnú cestu na Veľký Čínsky múr

Autor článku
Ľubica Buršáková
"Cestovaním zistíte, ako sa každý mýli v názore na iné krajiny" Aldous Huxley