Japonsko: Tokyo a najkrajší východ slnka na svete

I keď je Tokyo najľudnatejšie miesto na svete, nájdete tu tiež obrovský kus histórie a množstvo zelene. Všadeprítomné parky, kde si ľudia chodia oddýchnuť, sú lahôdkou pre oči. Nájdete v nich množstvo umelcov, párikov, športujúcich či len tak oddychujúcich ľudí.

Keďže je Tokyo najľudnatejšie mesto, nájdete tu zaujímavosti ako najvyťaženejšiu železničnú stanicu na svete Shinjuku, cez ktorú prejdú 2 milióny pasažierov denne, alebo najrušnejší priechod pre chodcov v Shibuyi. Údajne tu prejde cez križovatku až 2 500 ľudí pri každej zelenej a hlavne podvečer je obrovským zážitkom tadiaľto prechádzať.

Najvernejší pes Hachiko

Ak ste videli film Hachiko, možno vám bude známa železničná stanica Shibuya. Je to práve tá stanica, pred ktorou Hachiko čakával každý deň svojho pána po jeho smrti. Svojou vernosťou a vytrvalosťou si od Japoncov na tomto mieste dokonca vyslúžil sochu, ktorá je dnes ďalšou turistickou atrakciou.

Japonské vyhliadkové destinácie

Japonský systém pre poriadok zaúradoval aj pri výstavbe najvyššej budovy v Japonsku a druhej najvyššej na svete, Tokyo Skytree. Jej výška bola zvolená tak, aby bola ľahko zapamätatelná a dosahuje 634 metrov. Číslice 6 (japonsky: mu), 3 (sa), 4 (ši) spolu tvoria názov musaši, čo je starý názov oblasti, kde veža stojí.

Najkrajší výhľad je však pre mňa z vyhliadky Ropongi Hills. Dostanete sa tu na 52. poschodie a popri krásnom 360 stupňovom výhľade, odtiaľto môžete pozorovať jednu z mestských dominánt, Tokyo Tower. Hlavne západ slnka a následné rozsvietenie celého Tokya je obrovský zážitok.

Storočný domček v lese

Zo spomínanej stanice Shinjuku sa dvoma prestupmi presúvam pod slávnu horu Fuji. Videl som ju snáď na tisíckach fotiek, ale na ten pohľad nikdy nezabudnem. Obrovská hora vychádzajúca z ničoho ma skutočne prekvapila. Nikdy som si nemyslel, že je taká obrovská a predstavoval som si celú scénu omnoho menšiu. Nasledujúce tri dni celá hora na mňa posôbí len ako nejaký výjav z photoshopu.

Na stanici ma čaká pán, u ktorého budem bývať. Po smrti manželky odišiel z Tokya a kúpil malý historický 100 ročný domček v lese, na ktorý je patrične hrdý. V celom dome nie je použitý ani jeden klinec a má dokonca vlastný termálny prameň. Nachádza sa na okraji hory Mt. Shakushi, odkiaľ sa po dvojhodinovej túre otvára krásny výhľad na horu Fuji a jej okolie.

Hora Fuji

Nasledujúce ráno vstávam skoro, mám totiž v pláne vyhnúť sa turistom na snáď najfotogenickejšom mieste celého Japonska. Sadám na bicykel, po 8 km ma čaká ešte približne 600 schodov a potom sa konečne dostávam k Pagode Chureito. Okrem mňa je tu ešte asi 10 fotografov. Nikdy sa mi ani nesnívalo, že sa raz dostanem na toto miesto. Čerešne počas môjho výletu, ktorý bol naplánovaný práve na kvitnutie Sakúr, začínali pomaly odkvitať a bol som smutný, že na tomto výhľade budem mať holé stromy. Predsalen bolo pod Fuji chladnejšie ako inde a čerešne boli vo svojom vrchole kvitnutia.

Na vrchole Fuji sa stále držal sneh a ja som tu zažil jeden z najkrajších východov slnka vo svojom živote. Slnko pomaly stúpa a na miesto prichádzajú policajti. Až o dva dni som pochopil prečo. Prišiel som sem znovu, tentokrát poobede. Bolo tu však toľko ľudí, že na miesto odkiaľ som fotil pagodu bol rad asi na dve hodiny čakania a policajti ľudí usmerňovali kvôli vznikajúcim zápcham na chodníkoch.

Preto vám môžem znova odporučiť nič iné, ako len chodiť na tie najkrajšie miesta skoro ráno, kým ostatní ľudia ešte spia. Nielen, že svetlo na vašich fotkách bude krajšie, ale miesta budú prázdne a užijete si ich omnoho viac.

Musím povedať, že Fuji bolo pre mňa najkrajším miestom, ktoré som v celom Japonsku videl a rozhodne ho odporúčam navštíviť.

Zistiť viac o cestovnom poistení