Ivana Mišíková15. január 2020

Litva: Hora krížov, piesočnaté duny či beh po rozžeravených uhlíkoch

Národný šport Litvy je basketball, nie hokej či futbal, tak ako to v Európe býva zvykom. Ďakujem sa povie „ačiū“ a znie to, akoby ste si práve kýchli. Litva je plná bizarností, ale aj zaujímavých tradícií či skvelých miest na objavenie.

Trakai

Keďže som v Litve strávila 5 mesiacov na erasme, chcela som ju preskúmať poriadne. Našťastie naša univerzita pre nás často organizovala výlety. Ako prvý bol výlet na hrad Trakai, kde som sa mimochodom počas erasmu ocitla trikrát. Prvýkrát keď som tam bola, tak sme sa prechádzali po zamrznutom jazere a tretíkrát sme sa na tom istom jazere mohli člnkovať.

 

Litva: hrad Trakai

 

Jedno z najnavštevovanejších miest Litvy

Tento hrad bol postavený v 14.storočí a šlo o jedno z hlavných centier Litovského veľkokniežactva, keď rozloha Litvy bola najväčšia počas jej histórie. Počas komunizmu bol tento hrad reštaurovaný a bolo tam zriadené Múzeum histórie a múzeum hradu Trakai. Momentálne je hrad Trakai jedným z najturistickejších miest Litvy.

 

Litva: hrad Trakai

 

Hora krížov ako symbol odporu voči režimu

Pre mňa jedno z najkrajších miest, aké som kedy navštívila bola Hora krížov pri mestečku Šiauliai. Ľudia začali pokladať kríže na toto miesto už od roku 1831, aby ukázali svoj vzťah k viere. Počas sovietskej okupácie však toto miesto nabralo úplne iný význam, pretože sovieti chceli zakázať všetky náboženstvá a aj týmto mierumilovným spôsobom ukázali litovci svoj odpor voči systému.

 

Litva: Hora krížov ako symbol odporu voči režimu

 

Hora krížov bola trikrát zrovnaná so zemou.

Dnes sa odhaduje, že sa tam nachádza okolo 100 000 krížov rôznych veľkostí a materiálov. Dokonca počas sovietskej okupácie existovala snaha túto horu krížov zničiť, ale aj napriek tomu, že bola trikrát zničená, ľudia tu naďalej kládli svoje kríže a dnes je zakázané akýkoľvek kríž z tohto miesta zobrať.

 

Litva: Hora krížov

 

Piesočnaté duny a časť Ruska na tom istom polostrove

V časti Klaipėda sa nachádza Kuršská kosa, piesočný polostrov, ktorý zdieľa toto územie s exklávou a strategickým bodom Ruska Kaliningradskou oblasťou. Okrem tejto zaujímavosti sa tu nachádzajú piesočnaté duny, ktoré sú vytvorené silnými vetrami. Táto časť je zapísaná v UNESCO a je zdieľaná dvomi krajinami.

 

Litva: piesočnaté duny

 

Keď sa prechádzate po dunách máte pocit, akoby ste boli niekde na púšti.

Na tento dunový polostrov sa dá jednoducho dostať. Premávajú naň trajekty z mesta Klaipėda pravidelne a následne sa preveziete autobusom, ktorý vás vezme do blízkosti dún. Pre mňa to bol veľmi zaujímavý zážitok. Šli sme tam koncom mája, keď už bolo príjemné jarné počasie a uvedomili sme si, že sme pri Baltskom mori a prechádzame sa po piesočnatých dunách, ako keby sme boli niekde v púšti, ale pritom sme boli naďalej na severe Európy. 

 

Druskininkai

V meste Druskininkai sa nachádzajú kúpele, aquapark a jedna z najväčších indoor lyžiarskych dráh v Európe. Je to zaujímavé mesto, kde sa oplatí len tak poprechádzať.

 

Litva: mesto Druskininkai

 

Užgavėnės alebo pálenie Moreny v dedinke s etnografickým múzeom pod holým nebom

V Litve taktiež ako u nás pália Morenu a ide o veľmi dôležitú tradíciu. My sme boli koncom februára neďaleko Vilniusu v dedinke Rumšiškės a strávili sme tam takmer celý deň. Dokonca sa v tejto dedinke nachádza Etnografické múzeum pod holým nebom, ktoré je jedno z najväčších etnografických múzeí v Európe. Je v ňom znázornený typický dedinský život v Litve a autentické obydlia roľníkov.

 

Litva: Užgavėnės alebo pálenie Moreny

 

Chôdza na chodúľoch a ľudia s drevenými maskami

V tejto dedinke sa počas sviatku Užgavėnės konajú rôzne koncerty, trhy s jedlom a všade predávajú aj ich tradičné palacinky. Taktiež sme si v tento deň skúsili chôdzu na chodúľoch a veľa ľudí malo na sebe drevené masky, ktoré mali symbolizovať zimu. Neskôr poobede sa obrovská More zapálila tak ako u nás, pretože More symbolizuje zimu, ktorú sa snažia ľudia vyhnať začiatkom jari. Aj keď na konci februári Litovci o začiatku jari môžu tak akurát snívať.

 

Sviatok Užgavėnės v Litve

 

Kúpanie sa v zamrznutom jazere v dedinke Lentvaris

Okrem toho v Litve oslavuje skupina nadšencov Čínsky nový rok, kde sa každoročne taktiež konajú rôzne akcie. Je to spojené so 4 elementami, takže sme si mohli vyskúšať plávať v zamrznutom jazere, prebehnúť po rozžeravených uhlíkoch, a skákanie na trampolíne, kde vás vyhadzuje skupina ľudí do vzduchu. Toto bol rozhodne najlepší zážitok môjho života. Do jazera som síce vošla iba na pár sekúnd bez akejkoľvek prípravy, vypožičala som si šlapky a oblečenie od kamarátky ale bol to úžasný pocit. Cítila som sa úplne nabudená energiou. Išlo o spontánne rozhodnutie, pretože v opise tejto udalosti, o ktorej nám dala vedieť jedna z našich erasmáckych buddíkov som si ani nevšimla, že si môžeme zaplávať v zamrznutom jazere.

 

Litva: Kúpanie sa v zamrznutom jazere v dedinke Lentvaris

 

Beh po rozžeravených uhlíkoch slúži ako očistný rituál.

Beh po uhlíkoch sa odohrával až večer za tmy keď vatra, ktorá tam celý deň horela už iba tlela a vytvorili sa tam uhlíky, ktoré domáci „rozostreli“ na zemi na dlhšiu plochu, na ktorej sa dalo behať. Tým, že sme to v živote nerobili, ľudia, ktorí praktikujú beh po uhlíkoch každoročne nám vysvetlili čo máme robiť. Avšak vraveli nám, že musíme byť stopercentne rozhodnutí, že do toho pôjdeme, pretože ak sa v strede uhlíkov zľakneme a zastaneme môžeme sa samozrejme popáliť. Tí skúsenejší nám teda vysvetlili, že si musíme byť istí, že do toho ideme, ak cítime akékoľvek pochybnosti nech sa radšej naspäť obujeme a nerobíme to.

 

 

Popol v chodidlách má vraj uzdravujúce účinky.

V podstate človek by sa mal na to pripraviť tak, že musí chvíľku stáť naboso v kartóne. Tým, že v Litve je vo februári veľká zima, tak vám rýchlo znecitlivejú chodidlá. Keď sa na uhlíky rozbehnete nepopálite sa, cítite iba príjemné teplo a pokoj. Upozornili nás, že koža je po tomto rituáli spálená. Preto by sme si v ten deň nemali umývať chodidlá, pretože sa na nich nachádza aj liečivý popol. Čakali sme teda v rade na náš čas, pretože veľa ľudí chcelo absolvovať tento úžasný rituál a keď sme prišli na rad zobral nás za ruku nejaký domáci a prebehol spolu s nami. Tento zážitok bol úplne úžasný a ešte pár hodín potom som sa cítila veľmi radostne a pokojne.

Ivana Mišíková
Autor článku
Ivana Mišíková
Príliš veľa krajín, príliš málo času.