Beáta Mišová19. september 2019

Slovensko: túra po medzinárodnej turistickej trase E3

Medzinárodná diaľková turistická trasa E3 patrí s 6 950 km k najdlhším trasám v Európe. Táto trasa je medzi slovenskými turistami menej známa ale o to zaujímavejšia pretože je veľmi rozmanitá. My sme si na túru vybrali 1. etapu Slovenskej časti medzinárodnej trasy E3 v dĺžke 214,9 km a s prevýšením viac ako 10000 m.

Ako začala naša túra

Túra  začínala na slovensko-českej hranici, pri Hoteli Bumbálka. V prvý deň sme prešli utešených 37 km po červenej a zelenej značke cez husté lesy Makova a kysuckej prírody. Bol júl, mali sme teplé slnečné počasie ale teplo so sebou prinieslo aj 2-hodinovú divokú búrku, ktorú sme prečkali v senníku. Po zídení do dedinky Petrovice nám miestna pani porozprávala, aký živel vyčíňal na celých Kysuciach, takže sme mali šťastie a k tomu sme sa dozvedeli aj najnovšie dedinské klebety. Prvý deň túra skončila výdatnou večerou a ubytovaním v Bytči.

 

Dedina Súľov, kde môžete nájsť tzv. "zrakovú pyramídu" v pozadí.

Druhý deň v znamení Strážovských vrchov a Súľovských skál

Miestne lesy sú úplne iné a preto si užívame zmiešaný ihličnato – listnatý porast, obrie skaly vykúkajúce za každým kopčekom a nie veľmi príjemné neustále prudké stúpanie a klesanie. Kopcom Žibrid opúšťame Kysuce a pokračujeme smerom do Rajca, kde dopĺňame energiu rezňom na celý tanier a jedným povinným turistickým pivečkom, ktoré padne veľmi vhod. Druhý deň túra končí v dedinke Kamenná poruba, kde zastal čas. V nohách máme 34 solídnych kilometrov a v sebe dobrý pocit.

Nebola by to poriadna túra, ak by sa nevystriedali všetky druhy počasia

Takže, ak nechceme mať premočené topánky, túra pokračuje šlapaním v holých nohách a sandáloch. Počasie hlási 14 stupňov, hustú hmlu, mrholenie a veterno. Výstup na Martinské hole sme teda absolvovali v hmlistej slepote a pokiaľ viete, že na vrchu „Martiniek“ je niekoľko stožiarov, nebolo ich vidno ani keď sme boli vedľa nich. Dnešný deň je špeciálny hneď z viacerých dôvodov – je to krízový tretí deň, do tohto počasia by ste ani psa nevyhnali a uzatvárame prvých 100 kilometrov našej túry.

 

"Krásne výhľady" z Martinských holí. Aj taká je turistika.

Pre tých, ktorí nemajú toľko dní na obetovanie

Nasledujúce dva dni sú pre vás. Štvrtý a piaty deň prechádzame jednou z najkrajších hrebeňoviek vôbec, Malá Fatra.

 

Hrebeňovka Malá Fatra

 

Množstvo ľúbezných chát – Chata pod Suchým s krásnymi muškátmi a Chata pod Chlebom s veľkými chlpatými bundášmi, kde sme spali. Noc na horskej chate je vždy zážitok, napríklad to spanie na trojposchovej posteli.

 

Chata pod Chlebom

 

Počas týchto dvoch dní sme išli cez množstvo zvučných mien – Suchý, Malý Kriváň, Veľký Kriváň, Chleb, Poludňový Grúň, Stoh, Veľký a Malý Rozsutec.

 

Poludňový grúň

Túra, aj naše sily sú pomaličky v závere

Deň číslo 6 je chvalabohu iba poldeň, presúvame sa do sedla Príslop, smerom na Oravu v poobedných hodinách, dospávame všetko zameškané. Musím skonštatovať, že začínam mať dosť a som celkom nadšená, že sa dostávame do poslednej etapy našej túry na Orave. Mám už zalepený každý jeden prst na nohách zvlášť. Turistické značenie na Orave nie je dokonalé a preto sa veľakrát ocitáme mimo značky, v húštinách a vysokých trávach. Oravská príroda je ale krásna a nám to nevadí, aj keď spŕchne. Míňame oravskú priehradu, miestneho baču, ktorý má na starosti stádo vyše 600 oviec a dostávame sa do posledného nocľahu, do Trstenej.

 

Ovečky a v pozadí Oravská priehrada

„High five“ na pohraničí

Túra sa začala na štátnej hranici a na štátnej hranici aj skončí, akurát, že na slovensko-poľskej. Prepletáme už z posledného, stúpame pomedzi nekonečné čučoriedkové kríky na posledný kopec Skorušina, odkiaľ sa naskytá nádherný výhľad na poľské Tatry. V Suchej Hore na pohraničí si dávame „high five“, že sme sa neopustili lebo boli sme blízko. Stálo to však za to. Slovensko, si krásne.

 

High five na konci túry, Suchá hora - štátna hranica. Zvládli sme to.

Beáta Mišová
Autor článku
Beáta Mišová