Beáta Mišová14. január 2020

Slovensko: Bola som na „Géčku“

Keď som bola prvýkrát pozvaná zúčastniť sa výstupu na Gerlachovský štít, povedala som len: „Ďakujem, nie, uži si to!“. Postupne však vo mne červík vŕtal a dopadlo to tak, že je to jeden z najsilnejších zážitkov roku 2019.

Keď som bola prvýkrát pozvaná zúčastniť sa výstupu na Gerlachovský štít, povedala som len: „Ďakujem, nie, uži si to!“. Postupne však vo mne červík vŕtal a dopadlo to tak, že je to jeden z najsilnejších zážitkov roku 2019.

Na Gerlachovský štít neexistuje značený turistický chodník

Dá sa tam ísť výhradne v sprievode horského vodcu. Oficiálne výstupové trasy sú tri:

  • výstup cez Velickú próbu, ktorú by mal zvládnuť priemerne skúsený turista (červené bodky)
  • viac horolezecký výstup cez „Džipsyho ferratu“ alebo tiež zvanú Tatarkova ferrata (biele bodky)
  • tzv Martinovka, ktorá predstavuje najobtiažnejšiu cestu, ako sa dostať na strechu Slovenska (žlté bodky)

Oficiálne výstupové trasy na Gerlachovský štít

Na Gerlachovský štít sme zvolilili Tatarkovou ferratu

V úplnom úvode som povedala, že ak sa mám zúčastniť výstupu na Gerlachovský štít, tak pôjdeme tou najľahšou trasou pretože ferraty som doposiaľ neabsolvovala žiadne a skúsenosti s lezením som mala taktiež žiadne. Postupne som si však trasu naštudovala, prečítala som si články a pozrela videá a uvážila som, že by sme predsa možno mohli ísť Tatarkovou ferratou.

Výstup sa začínal stretnutím s horským vodcom v Tatranskej polianke o 6:30 ráno

Vodca nás vyviezol na Sliezsky dom, kde oficiálne štartoval výstup. Po ceste sa nás v aute pýta, že si k nášmu výstupu v poznámke našiel „Tatarkova ferrata“, že či to platí pretože sa to nestáva často, že si turisti vyberú výstup ferratou. My sme prikývli. Vodca pokračuje otázkami, že čo máme zlezené a na akých ferratách sme už boli. Za dve sekundy som zneistela a očne som komunikovala na môjho parťáka, že možno nakoniec pôjdeme tou základnou trasou. Po ceste vodca pristavuje auto pri svojom kamarátovi a ten sa ho pýta: „Tak čo dnes?“ a náš vodca mu odpovedá: „Ideme na Géčko ale ideme ferratou.“, kamarát uznanlivo pokýve hlavou. Na Sliezskom dome padlo záväzné rozhodnutie ísť ferratou, aj pod výstrahou, že keď už sa na ňu raz dostaneme, niet cesty späť.

Rýchlokurz lezenia priamo na mieste

Rozdali sme si  helmy, sedáky, laná a vybrali sme sa pozdĺž Velického plesa smerom hlbšie do doliny po zelenej značke. Prechádzame cez Kvetnicu a pri Dlhom plese sa odpájame vľavo od značky a smerujeme k stene Gerlachovského štítu. Skáčeme po nasypanej suti smerom k miestu, kde sa začína zabezpečená ferrata.

 

Ferrata smerom na Gerlachovský štít

 

Na tomto mieste dostávame rýchlokurz lezenia a istenia a užívame si nádherné počasie. Ferrata ako taká nie je dlhá ale pre prvolezcov predsa len ponúka pravidelné dávky adrenalínu.

 

Ferrata smerom na Gerlachovský štít

 

Keď náš vodca vidí, že vládzeme, relatívne nás ženie

Obchádzame inú skupinku, ktorá sa tiež vydala na Gerlachovský štít našou cestou. Bohužiaľ, počasie sa pokazilo a z krásneho jasného dňa sa za minútu stal zahmlený, ufučaný deň s minimálnou viditeľnosťou. Dala sa z toho vyťažiť len jedna výhoda. Vylezením ferraty do Tetmajerovho žľabu sme sa dostali na exponovaný hrebeň, kde sa začala psychicky najnáročnejšia časť výstupu.

 

Ferrata do Tetmajerovho žľabu

 

Vďaka počasiu sa teda nedalo vidieť, ako hlboko by sme padali, ak by sme urobili zlý krok :). Hrebeň bol relatívne úzky a stále z neho nebolo vidno vrchol. Avšak cca o 11:20 sme dosiahli výšku 2655 m.n.m. a mohli sme si nachvíľku posedieť na „streche Slovenska“.

 

Ferrata do Tetmajerovho žľabu

Skvelý turistický zážitok

Nezdržali sme sa dlho a začali zostup dole štandardnou cestou cez Batizovskú próbu smerom k Batizovskému plesu. Vodca nám rozprával svoje príbehy a skúsenosti, čím nás dostatočne zabavil a znemožnil nám myslieť na strach alebo obavy, na to tu nebol priestor. Prišli sme naspäť k Sliezskemu domu s výsledným časom 6:40 oproti priemernému výstupovému času 8 hodín. Mala som chuť objať nášho vodcu za tento úžasný zážitok, odporúčam každému, kto je aspoň priemerný turista. Stojí to za to.

 

túra na Gerlachovský štít

Beáta Mišová
Autor článku
Beáta Mišová