Anna Onderková13. január 2020

Vietnam: mestečko Hoi An je malým lampiónovým rajom

obyvatelia v mestečku Hoi An

Ani trochu sa nečudujem, že počet turistov vo Vietname narástol za posledných desať rokov až štvornásobne! Krajina je to nesmierne krásna, v mnohých oblastiach priam nepoškvrnená, lákavá po všetkých stránkach od histórie, prírody, až po typickú vietnamskú kuchyňu.

Okrem miest ako Hanoj, Hočiminovo mesto (bývalý Saigon), historické Hue či dovolenková oblasť Nha Trang, lákajú cestovateľov najmä prírodné krásy. Či už ide o úchvatný záliv Halong Bay, nekonečné ryžové polia, prípadne plavby po delte rieky Mekong… To všetko jednoznačne stojí za to. Ja vám ale teraz porozprávam, teda vlastne napíšem, o mojom úplne najobľúbenejšom vietnamskom mestečku a tým je Hoi An na východnom pobreží zhruba na polceste medzi Hanojom do Hočiminovým mestom.

Prvý večer v Hoi An

Od letiska v meste Da Nang, kam som priletela, je to do Hoi Anu len zhruba 15 kilometrov. Podvečerná dopravná špička ale natiahla cestu takmer na hodinu. Za ten čas som sa z taxíka narýchlo zoznamovala s miestnou kultúrou a krajinou, keďže šlo o moju prvú návštevu Vietnamu a Hoi An bol zároveň prvou zastávkou v provizórnom itinerári, ktorý som si naplánovala. Malé, farebné, historické a romantické mestečko. Tak som si Hoi An predstavovala a presne taký aj bol. I keď sa musím priznať, že prvý večer strávený v tomto meste až taký romantický nebol. Vyhladovaná po lete som len zložila kufor v izbe malého rodinného hotela a utekala do centra zohnať niečo pod zub. Nebolo hádam ešte ani 10 hodín večer a z každej reštaurácie ma vypoklonkovali, že už nevaria a pomaly zatvárajú. V uliciach sa potulovalo ešte zopár turistov, no pomaly sa poberali preč a ja som ostala stáť hladná a zmätená uprostred neznámeho mesta.

Cao lao

Neskôr na mňa zavolal chlapík od pojazdného stánku, že má ešte pár porcií cao lao, či si nedám. Netušila som, čo presne mi to ponúka, ale jasné že dám, bol zjavne mojou poslednou šancou navečerať sa. Do plastovej misky mi naložil rezance, kúsky bravčového mäsa, chrumkavé ryžové krekry, zalial vývarom a posypal korením a kopou čerstvých byliniek. Až neskôr som zistila, že je to najpopulárnejšie miestne jedlo. Usadil ma na jednu z mnohých nízkych plastových stoličiek, ktoré mal rozložené v bočnej uličke. Okolo pobehovali potkany a dosť to tam smrdelo, no cao lao bolo výborné, to sa musí nechať!

Lampiónový festival

Nasledujúci večer to už ale v tomto 30-tisícovom meste Hoi An vyzeralo omnoho živšie. Bol totiž spln mesiaca a zakaždým sa tu v tento deň koná tzv. lampiónový festival. Ulice centra sú uzavreté pre autá i motorky, všade je kopec ľudí, nielen turistov, ale aj miestni si radi užívajú túto slávnosť.

Hoi An:  Lampiónový festival v 30-tisícovom meste

Pouličné lampy aj osvetlenie budov je vypnuté, mesto zdobia len a len svietiace farebné lampióny. Tisíce, možno milióny lampiónov zavesených na stromoch, priedomiach, boli nimi lemované ulice a chodníky…. Nevedela som sa vynadívať na tú nádheru. Dokonca po rieke Thu Bon, ktorá mestom preteká, plávali lampióny. Ľudia ich púšťajú dolu riekou z člnkov. Ani ja som neodolala výhľadu na ne z vody, na jeden čln vysadla a pustila si z neho tiež lampión – pre šťastie.

Vietnam: lampiónový festival

Krajčírska mekka Vietnamu

Ak sa aj ale netrafíte s návštevou Hoi Anu práve na full moon, nezúfajte. Na kopec obchodíkov s lampiónmi, ktoré sú večer pekne vysvietené, tu narazíte vždy. Rovnako tak na množstvo krajčírskych dielničiek, kde vám doslova za deň ušijú šaty či oblek na mieru. Hoi An je totiž vychytenou krajčírskou mekkou Vietnamu. Sami si vyberiete látku, niektorý z množstva strihov, ktoré ponúkajú, zoberú vám miery a už na druhý deň si vyzdvihnete svoje nové oblečenie.

Pravá vietnamská kuchyňa

Taktiež môžete navštíviť niektorý z kurzov varenia, ktoré tu ponúkajú a kde vás naučia variť výborné vietnamské pho, prípadne už spomínané cao lao. Pouličné barbecue tiež stojí za ochutnanie. Kúsky mäsa či morských plodov podávajú najčastejšie s ryžou a pikantnou omáčkou. Čerstvé ovocie od predavačiek v typických kornútkových klobúkoch vás osvieži počas dlhých prechádzok mestom a natrafíte na ne doslova na každom kroku. Ak ale chcete nájsť všetko vietnamské jedlo pod jednou strechou, určite navštívte Central Market. Len sa nezľaknite, že okamžite po vstupe sa na vás vrhne pár oduševnených predavačov a každý z nich vás bude lákať k svojmu stánku. A nenechajte sa vyľakať ani nie práve vzornými hygienickými podmienkami. Pri jedle sa okolo mňa motali sliepky a psy a jednorazové paličky na jedenie im tiež nič nehovoria, ponúknu vám drevené, ktoré umývajú vo vedre! Viem, znie to hrozne, ale za seba musím skonštatovať, že žiadnu chorobu som tam nechytila a jedlo bolo naozaj chutné.

Miestna história Hoi An

Ak túžite po objavovaní miestnej histórie, neodmysliteľnou zastávkou je Japonský krytý most z prelomu 16. a 17. storočia, ktorý tu postavili Japonci v čase, keď Hoi An okupovali. Leží priamo v centre mesta a spoznáte ho buď podľa masy turistov, ktorá si ho bude fotiť, prípadne sa na cestu k nemu opýtate miestnych, ktorí vám ochotne poradia. S mostom je prepojená pagoda, do ktorej už musíte zaplatiť drobné vstupné. Drobné ale len v prepočte, lebo vo vietname sa z vás vlastne stávajú okamžite milionári. Už za 1 euro tu dostanete takmer 30 tisíc dongov, čo je miestna mena. V Hoi Ane sa nachádza aj zopár zaujímavých múzeí. Väčšina mapuje históriu mesta či celej krajiny, no objavíte tu i múzeum s keramikou a inými umeleckými predmetmi typickými pre Vietnam.

Hoi An: Japonský krytý most z prelomu 16. a 17. storočia

Aj obyčajné túlanie uličkami má svoje čaro

Mesto je zapísané v UNESCO, takže aj obyčajné túlanie sa uličkami má svoje čaro a obdivovať môžete krásne farebné a zdobené historické budovy a obytné domy. Niektoré sú prístupné verejnosti, takže pokojne nazrite dovnútra, ako sa tu žilo a žije. Skvelým nápadom je požičať si na takéto objavovanie mesta bicykel. Prípadne skúter. Ja som dala prednosť bicyklu a “obehala” aj okolité pláže a dedinky.

Hoi An: záber na miestnu pláž

Život v dedinkách je taký pokojný, žiadne trúbenie motoriek a tuk-tukov, decká vybiehali na cestu a mávali, niektorí domáci sa pristavili a prehodili pár slov. Teda tí, ktorí aspoň trošku hovorili po anglicky. Lebo s dorozumievaním všeobecne bol vo Vietname dosť problém. Väčšina obyvateľov hovorí výlučne svojím jazykom. Aj napriek tomu, alebo možno práve aj preto, bol môj vietnamský výlet taký nezabudnuteľný. A Hoi An mestečkom, ktoré všetkým, ktorí sa do Vietnamu chystajú, vrelo odporúčam. A ak vyčíhate spln mesiaca, bude sa vám páčiť ešte viac, verte mi.

dedinky v okolí Hoi An

Autor: Anna Tásler-Onderková – travel blogerka www.trafam.net

Foto: archív autorky

Anna Onderková
Autor článku
Anna Onderková
Aspoň raz za rok navštív miesto, kde si nikdy predtým nebol.