Anna Onderková05. december 2019

Sigiriya: levia pevnosť v oblakoch na Srí Lanke

Srí Lanka je ostrov, na ktorý sa pravidelne vraciam už niekoľko rokov. Vždy tu objavím nové miesta, spoznám nových milých ľudí, ochutnám ďalšie lokálne jedlá. Na niektoré miesta sa však vraciam opakovane a užívam si ten čarovný pocit, aký som mala pri ich prvej návšteve. A k takým patrí aj posvätná srílanská hora Sigiriya.

Počas jednej z mojich ciest po Srí Lanke som spoznala Chrisa. Miestneho chlapíka, ktorý spolu s manželkou prenajíma na svojom pozemku pri dome v Colombe apartmán cez Airbnb. Niekoľko dní som u nich bývala, trávili sme veľa času rozhovormi, ja pri káve, on tradičnom cejlónskom čiernom čaji s mliekom. Preberali sme všetko od histórie, politiky, svetového diania… no najčastejšie sme sa v debatách vracali k dejinám, tradíciám a prírodným krásam Srí Lanky. Rozprával o svojom ostrove a najmä oblasti v okolí posvätnej hory Sigiriya hlboko vo vnútrozemí s nesmiernou láskou a zanietením, ukazoval mi fotografie, odporučil asi milión kníh.

 

Sigiriya si ma našla v správnom čase

Videla som už z ostrova veľa, no Sigiriyu som si akoby podvedome nechávala vždy na neskôr, veď tu stojí už od praveku, kedy sa datujú najstaršie archeologické nálezy života na nej, neutečie mi, vravela som si. Teraz viem, že si ma cesta k Sigiriyi našla v správnom čase, keď som sa už o nej z Chrisovho rozprávania dozvedela všetko podstatné, čo perfektne vygradovalo moju zvedavosť. A čo mi pomohlo pochopiť, že to nie je len obyčajná skala – turistická atrakcia, ku ktorej prúdia davy turistov bez toho, aby poznali jej príbeh.

Legenda o pevnosti na vrcholku skalného bloku

Niekoľko storočí pred Kristom vraj býval na vrchole 200 metrov vysokej skaly obklopenej džungľou kláštor. Ruiny, ktoré tu však ostali dodnes, pochádzajú „až“ z 5. storočia nášho letopočtu. Legenda vraví, že pevnosť na vrcholku skalného bloku vznikla na popud princa Kasyapa. Ten nechal zaživa zamurovať svojho otca, vtedajšieho kráľa, a chopil sa vlády nad ostrovom. Jeho brat, oficiálny následník trónu, pred ním ušiel do Indie so sľubom, že sa vráti, otca pomstí a panovníctvo vybojuje späť. Kasyapa nebral jeho sľuby na ľahkú váhu a dôkazom sú práve pozostatky pevnosti na vrchole Sigiriya, ktorú postavil, aby sa v nej ukrýval a považoval ju za nedobytnú. Na obdobie 18 rokov dokonca urobil zo skaly hlavné mesto ostrova. Nakoniec mu to však nebolo nič platné. Brat sa vrátil, Kasyapa opustila armáda a on nakoniec spáchal práve na skale samovraždu. Zostala však po ňom najvýznamnejšia a najslávnejšia pamiatka celej Srí Lanky.

 

Existuje ešte aj iná legenda, ktorá tomuto miestu dáva úplne iný význam. Sigiriya vraj bola miestom, kde si kráľ užíval všetky rozkoše a neresti so svojimi ženami a priateľkami. Napokon túto teóriu podporujú i maľby na stenách Sigiriye, o ktorých sa ešte zmienim neskôr.

 

Príchod ku Chrisovi

Chrisova rodina vlastní menší víkendový dom v džungli neďaleko hory. Popod balkón, z ktorého je rozprávkový výhľad priamo na Sigiriyu, sa bežne premávajú voľne žijúce slony a iné divé zvery. Chris dodržal svoje slovo a pri ďalšej mojej návšteve ostrova ma sem vzal. 180 km dlhá cesta autom z hlavného mesta nám trvala vyše 4 hodiny.

 

Na Srí Lanke som si už zvykla, že napriek relatívne krátkym vzdialenostiam trvá trmácanie sa nie práve najkvalitnejšími miestnymi cestami nekonečne dlho. Mali sme aspoň čas prebrať ďalšie zaujímavé fakty aj legendy o tejto oblasti. Pochválil sa mi tiež, že vybudoval na svojom pozemku ďalšie napájadlo pre slony, aj posťažoval, ako mu opice rozbili strechu.

 

Podvečer som už sedela s kávou v ruke na jeho balkóne a kochala sa toľko ospevovaným výhľadom na horu, nazývanú často aj „Pevnosť v oblakoch“. O 8:00 hod. otvárajú bránu do areálu Sigiriye. Anu, Chrisova manželka mi niekoľkokrát prízvukovala, aby som tam šla hneď z rána, kým ešte nie je tak horúco. V tejto oblasti sa denné teploty buď šplhajú do extrémnych výšok, alebo tu vládne monzún. Nič medzi tým.

Pozor na miestnych podnikavcov

Vybavená vodou, opaľovacím krémom a pokrývkou hlavy som hneď o 8-mej stepovala aj s ďalšou asi stovkou turistov pri pokladničnom okienku. Zaplatila 30 dolárov za vstupenku (áno, je dosť drahá!) a vydala sa cez rozľahlý park, ktorý zdobia umelo vytvorené jazierka, smerom k hore. Na jej vrchol vedie zhruba 1200 schodov nerovnomernej výšky a šírky, takže je dôležité dívať sa pod nohy.

 

Zopár miestnych podnikavcov sa mi snaží ponúkať svoje sprievodcovské služby, no vďaka Chrisovi a bedekrom mám o hore informácií možno aj viac, než oni. Niektorí sa zase snažia podopierať starších turistov na ceste po schodoch. Pozor ale, nerobia to nezištne, takže ak vás niekto takýto chytí pod pazuchu, vopred si s ním ujasnite, koľko za to bude chcieť a či vôbec potrebujete takúto „spoločnosť“.

 

Sigiriya – Mirror Wall

Po asi pol hodine stúpania prechádzam okolo Mirror Wall – tzv. zrkadlovej steny, ktorá sa podľa legendy kedysi leskla tak, že sa v nej kráľ mohol vidieť. Dostávam sa na strmé železné točité schodisko na západnej stene skaly, kde sú vyobrazené fresky žien, odhalené od pol tela a vznášajúce sa akoby na oblakoch. Pôvodne ich tu bolo niekoľko stoviek. Archeológovia odhadujú, že plocha, ktorú kresby žien pokrývali, bola možno 40 x 140 metrov. Dnes sa ich dochovalo len posledných pár. Zvyšok je nenávratne zničený.

 

Údajne na tom majú podiel i budhistickí mnísi, ktorí na skale mali v stredoveku svoj chrám a ktorých vraj tieto kresby rozptyľovali pri meditáciách. Pri týchto freskách je zakázané fotografovať. Ak si ich chcete zvečniť na pamiatku, v miestnom malom múzeu pri vstupnej bráne je replika tejto steny a malieb.

Nádherná „Pevnosť v oblakoch“

Krátko na to sa dostávam na veľkú plochu, akési medziposchodie k Levej bráne, od ktorej vedú posledné schody na vrchol hory. Dnes už z brány zostali len dve obrovské kamenné tlapy, ktoré z oboch strán objímajú schodisko. Predtým tu ale bývala aj hlava leva a jeho otvorenými ústami sa vchádzalo dovnútra. Vrcholová plošina má rozlohu takmer dva hektáre a naskytne sa vám z nej úžasný panoramatický výhľad na celé okolie.

 

Prechádzať sa tu budete pomedzi ruiny chrámu, umelé vodné nádrže, zachovaný je tu kamenný panovnícky trón a vychutnáte si pocit, akoby ste boli na samom vrchole sveta. Mňa nadchýnala každá predstava toho, koľko historických i náboženských udalostí sa na tejto skale muselo odohrať. Len tak som sedela v tieni stromu a preniesla sa v myšlienkach ďaleko do minulosti.

oboje

Levia skala

Atmosféru mi len po čase začali kaziť davy turistov, ktoré sa sem začali postupne zbiehať. Sigiriya, inak tiež “Levia skala”, je jedným z 8 miest na Srí Lanke, ktoré sú na zozname svetového dedičstva UNESCO. A láka tisíce návštevníkov denne, takže moja cesta nadol schodmi sa občas podobala na piatkové zápchy na bratislavskom Prístavnom moste. Čo už, tie výhľady stáli za to. Inak by som si ich tam nešla vychutnať po roku opäť.

A pôjdem pokojne znova. Ale vyberiem sa aj na oproti stojacu horu Pidurangala, z ktorej je pre zmenu úžasný výhľad práve na Sigiriyiu. Že sa dá vyliezť aj na ňu nevie veľa ľudí, takže tlačenice tam nehrozia. A aj vstupné je oveľa nižšie, len 500 rupií, teda sotva 3 doláre. Keď sem teda niekedy zavítate, máte na výber: buď vyliezť priamo na Sigiriyu, alebo si vychutnať dokonalý výhľad na ňu z Pidurangaly. Prípadne oboje.

Anna Onderková
Autor článku
Anna Onderková
Aspoň raz za rok navštív miesto, kde si nikdy predtým nebol.