Anna Onderková26. február 2020

Čína: Najväčší mýtus o Veľkom čínskom múre

Dominanta Číny, jeden z novodobých 7 divov sveta, či jedna z naj atrakcií, ktoré lákajú turistov do najľudnatejšej krajiny. Veľký čínsky múr, ktorý je vraj vidieť aj z vesmíru. Je to ale naozaj pravda?

Čínu som mala na svojom cestovateľskom „bucket liste“ už pekných pár rokov. Motala som sa všade naokolo po Ázii, no do tejto krajiny som sa dostala len pred nedávnom. Konečne! A splnila si ďalší zo svojich travel snov a to prechádzať sa po Veľkom čínskom múre, ktorého história, funkcia a dokonca aj jeho skutočná dĺžka sú už roky predmetom mnohých dohád.

Najväčší mýt o Veľkom čínskom múre

Ako som už spomínala v úvode, jedným z najväčších mýtov, ktoré o múre kolujú je, že ho je vidieť až z vesmíru. Žiaľ, sklamem vás. Nie je. Tento mýtus sa vraj šíril už od 18. storočia, teda dávno pred tým, ako vôbec prvý človek do vesmíru vyletel. A túto teóriu veľmi úspešne podporovala v 20. storočí aj čínska propaganda. Až sa v roku 2003 vrátil z vesmíru prvý čínsky kozmonaut Jang Li-wej, ktorý túto teóriu vyvrátil. A keď už to tvrdil vážený čínsky občan, neostávalo iné, než tento holý fakt prijať.

Veľký čínsky múr_1

Nekonečne dlhý múr

Toto zistenie, pre niekoho možno trochu aj sklamanie, však nič nemení na tom, že ide o jednu z najfascinujúcejších svetových stavieb. Keď sa v júli 2007 vyhlasovali v Lisabone tzv. novodobé divy sveta, Veľký čínsky múr nemohol v prvej sedmičke chýbať. Číňania túto stavbu nazývajú Wan-li čchang-čcheng, čo v doslovnom preklade znamená „múr dlhý desaťtisíc li“. Desaťtisíc li je pritom synonymom pre nekonečné množstvo, teda nekonečne dlhý múr. Aký dlhý však v skutočnosti je tento múr tiahnuci sa od prímorského mesta Šan-chaj-Kuan na severovýchode Číny až po okraj púšte Gobi? Najčastejšie sa uvádza číslo 8850 km. Už to je teda úctyhodná dĺžka, uznávam. Čínski vedci však rokoch 2007 až 2012 múr komplexne skúmali a premeriavali, zahrnuli všetky jeho odbočky (keďže múr nie je súvislá jedna línia, ale má aj rôzne odbočenia), tiež úseky, ktoré už do dnešných dní zanikli či zrútili sa a tak dospeli až k neuveriteľnému číslu 21 199 kilometrov!

Ako sa dostať k činskému múru

Pekingu, v ktorom som strávila príjemný jesenný týždeň, sa dostanete hneď k niekoľkým známym a verejnosti sprístupneným úsekom Čínskeho múru. Ja som si vybrala Badaling, jeden z najznámejších, najlepšie zrekonštruovaných a, samozrejme, aj najturistickejších. S tým som rátala, no je veľmi ľahko dostupný verejnou dopravou, tak som si povedala, že na prvýkrát to dám na typického turistu a snáď niekedy v budúcnosti sa vyberiem preskúmať aj menej masové úseky. Autobusom som sa teda z Pekingu odviezla do asi 70 km vzdialeného Badalingu, vystúpila, rozhliadla sa naokolo a pomedzi množstvo prevažne čínskych turistov sa predrala k okienku, kde som zaplatila vstupné.

Za vstupné zaplatíte podľa obdobia

40 čínskych juanov (v prepočte zhruba 5 eur). Vstupné sa líši v závislosti od obdobia. Od apríla do októbra je to spomínaných 40 juanov a od novembra do marca 35 juanov. Cesta k múru vedie pomedzi desiatky stánkov s typickým čínskym tovarom, suvenírmi a jedlom. Následne vás strmý chodník zavedie na námestíčko, z ktorého už jasne uvidíte Čínsky múr a prvé schody, ktoré naň vedú. Malá rada: wc navštívte ešte dole pod múrom v tejto časti, hore na ňom už žiadne toalety nenájdete, tak nech si v pohode užijete niekoľkohodinovú prechádzku bez zbytočného stláčania kolien k sebe 🙂

Veľký čínsky múr_3

„Dračí chrbát“

Po vystúpení na múr som sa chvíľu rozhodovala, ktorým smerom sa vydať. Či doľava, alebo doprava. Napokon zvíťazila strana, kde bolo už na prvý pohľad menej turistov, teda smerom doľava. Môjmu nadšeniu z toho, že sa prechádzam po mieste, kam som chcela už dlho ísť, nebránilo ani miestami extrémne strmé stúpanie. Múr totiž kopíruje hrebene hôr, na ktorých je postavený, často v ťažko dostupnom teréne a vytvára akési vlnovky. Preto ho aj miestni zvyknú nazývať „Dračí chrbát“. Prvé náznaky budovania tejto monumentálnej stavby sa začali vraj už pred 2000 rokmi a postupne, počas vlády až 13 dynastií, sa jednotlivé úseky spájali do tohto kolosu. Najaktívnejší pracovný ruch na múre vládol v 15. až 17. storočí počas vlády dynastie Ming, kedy Čína najviac odolávala útokom Mongolov, preto mal múr plniť obrannú funkciu a tvoriť akúsi bariéru.

Ako sa Budoval Veľký čínsky múr

Budovalo ho vraj až 400 tisíc robotníkov, prevažne trestanci a zajatci. Šírka múru je nerovnomerná, niekde „len“ 5, inde aj 8 metrov a jeho výška dosahuje 6 až 10 metrov. Všetko záviselo pri stavbe od terénu a ako sa tak dívam na okolité hory a kopce, ako sa na nich kľukatí tento múr, musím uznať, že postaviť niečo tak obrovské, priam nekonečné a masívne si muselo naozaj vyžiadať neuveriteľné úsilie. A tým pádom všetka sláva, ktorou sa múr dnes hrdí, mu patrí naozaj právom. Miestami je dokonca múr „dutý“ a nachádzajú sa v ňom chodby a priestory na skladovanie. A každých pár sto metrov je múr spevnený strážnymi a pozorovacími vežami. Ich celkový počet sa odhaduje až na 25 tisíc. Ja som pri mojej prechádzke múrom prešla asi štyrmi takýmito vežami, až som sa dostala na úplný koniec zrekonštruovaného úseku

Múr bol cielene rozoberaný

Zrazu som skrátka narazila na stenu a cez malé otvory v nej videla pokračovanie múru, ktorý bol takmer úplne rozpadnutý a zarastený trávou a stromami. Mnohé časti múru sú nezrekonštruované, ba dokonca bol v nedávnej minulosti cielene rozoberaný a tehly z neho využívali Číňania na stavbu iných budov. Neuveriteľné, že ich v tom podporoval samotný vládca Mao Ce-tung ako protest proti imperialistickému pôvodu tejto pamiatky. Škoda, zaiste by sa z Veľkého čínskeho múru dodnes zachovalo omnoho viac.

Veľký čínsky múr_4

Maratón na Veľkom čínskom múre

Vedeli ste ale, že priamo na Veľkom čínskom múre sa už od roku 1999 koná každoročne maratón? Jeden z najnáročnejších! Veď si len predstavte bežať do kopca a potom strmo z kopca po nerovných tehlách, miestami po schodoch… Napriek tomu sa ho každý máj zúčastňuje až 2500 bežcov zo 60 krajín sveta. Celkom výzva, čo poviete? Šli by ste do toho? Ak si aj netrúfate na celý, môžete si tu skúsiť zabehnúť polmaratón, či 8,5 kilometrový „fun run“.

kultúrne dedičstvo UNESCO

Múr je od roku 1987 zapísaný v zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a ako som už spomínala, navštíviť môžete viacero jeho úsekov. V okolí Pekingu to sú okrem spomínaného Badalingu, kde som bola ja, aj úseky známe ako Mutianyu, Simatai či iné. Líšia sa dĺžkou, mierou zrekonštruovanosti a aj množstvom návštevníkom. Nepochybujem, že každý by chcel mať na múre fotku, kde to vyzerá, že je tam úplne sám. Na Badalingu s tým rozhodne nerátajte. No skúsiť to môžete inde, držím vám palce.

Veľký čínsky múr_4

Veľký čínsky múr_5

Text a foto: Anna Tásler-Onderková

travelblogerka a cestovateľka

www.trafam.net

Anna Onderková
Autor článku
Anna Onderková
Aspoň raz za rok navštív miesto, kde si nikdy predtým nebol.