Patrik Paulínyi09. január 2019

Jordánsko: skalné mesto Petra

Petra, to nie je len tých pár stavieb, ktoré vidíme dookola na internete. Je to mesto vybudované na troch obrovských údoliach. Petra, v preklade skalné mesto, bolo v minulosti dôležitou obchodnou križovatkou. V čase svojho najväčšieho rozmachu bolo domovom pre 30 000 ľudí. Fungoval tu dokonale prepracovaný systém zachytávania dažďovej vody, vďaka ktorej sa v púšti dalo prežiť. Po niekoľkých sériách zemetrasení sa však systém poškodil natoľko, že ľudia toto miesto opustili.

Mesto Petra bolo dlhé roky neobývané a vedeli o ňom len miestni beduíni. Tých v roku 1812 presvedčil švajčiarsky cestovateľ Johann Ludwig Burckhardt, prezlečený za Araba, aby mu miesto ukázali. Práve vďaka nemu môžeme miesto obdivovať dodnes.

Pokladnica Petry

Keď pôjdete do Petry, odporúčam si privstať a ísť skoro ráno. K mestu vchádzam tým najznámejším kaňonom celého Jordánska, kaňonom Siq. Ešte je tma a nad hlavou, pomedzi niekde až 200 m vysoké kamenné steny, vidím na oblohe stále hviezdy. Keď sa po dvoch kilometroch blížim k jeho koncu, pomaly začína vychádzať slnko a kaňon ústi priamo k najznámejšej stavbe krajiny, k Pokladnici. Vyhol som sa tak väčšine turistov a pri Pokladnici som bol takmer sám. Aj ťavy ešte podriemkavali a čakali na nápor turistov.

Umiestnenie Pokladnice medzi vysokánskymi skalami ju po stovky rokov chránilo pred vetrom a inými prírodnými vplyvmi, vďaka čomu dodnes vydržala vo výbornom stave. Vytesaná bola do pieskovca a dosahuje výšku 43 m, pôvodne mala slúžiť ako hrobka. Tradujú sa o nej povery, napríklad aj taká, ako bohatý egyptský obchodník do jej stropu ukryl zlatý poklad, ktorý sa ľudia snažili získať, a preto je strop dnes taký poškodený.

Najznámejší pohľad na Pokladnicu uvidíte zo skalnatého útesu nad ňou. Bol som odhodlaný dostať sa tam sám, bez pomoci, no napokon som predsa len musel zaplatiť mladým chalanom pár eur, aby ma tam zobrali. A spravil som dobre. Nemyslím si , že by som tam bol trafil sám. Nevedie tam žiadny chodník, preliezame skaly, preskakujeme diery, šplháme sa popieskovcoch.

Čítal som o skratke z vrcholu tohto útesu k druhej vyhliadke, kam sa už skúšam dostať sám, bez sprievodcu. Po pár metroch sa však chodník stráca a nepomáha ani to, že je skoro ráno a som medzi prvými návštevníkmi. Všetky stopy na chodníkoch boli zaviate pieskom a nemal som sa podľa čoho zorientovať. A tak sa aspoň snažím tváriť, že viem kam idem, preliezam pár skál, zliezam, opäť preliezam, no napokon sa predsa dostávam na chodník. Fúú, nebolo mi veru všetko jedno.

 

Dielo prírody a šikovných ľudských rúk

V Petre sa nachádza množstvo domov, hrobiek, chrámov vytesaných do pieskovca, ktorý je prírodou formovaný do neskutočných tvarov a farieb. Len veľmi ťažko budete hádať, čo je dielom prírody a kde začína časť vytvorená šikovnými ľudskými rukami. Viete sa dostať aj dnu´, do niektorých stavieb mimo hlavných turistických chodníkov. Nachádza sa tu ale jedna miestnosť, kde boli na stenách farebné fresky. Pripravte sa, že ak chcete vidieť celé mesto, zaberie vám to minimálne celý deň a vaše telo dostane celkom zabrať. Ja som nachodil približne 30 km, ale s prehľadom som to prešiel za jeden deň. Na konci mesta vás čaká asi 30 minút po schodoch, keď sa pred vami zrazu otvorí údolie a údajne najkrajšia stavba celej Petry – Monastery.

Po celodennej túre som sa týmto chodníkom vracal tesne po západe slnka. Bol tu čulý ruch, no bolo to prvé miesto, kde mi to vôbec nevadilo. Údolie pred Pokladnicou zaplnili stovky turistov, pobehujúce osle, kone a ťavy. Neviem prečo, ale aj ten dav ľudí na mňa ohromne zapôsobil a cítil som sa ako v dobe, keď územie prekvitalo čulým obchodným ruchom.

Keďže som sem smeroval na celý deň a chcel ostať až do večera, nabalil som si veľa jedla a vody. Samozrejme, je to tu dávno prispôsobené pre turistov, a tak to nemusíte s vodou ani jedlom preháňať. Všetko si viete kúpiť tu, takže som ťažký batoh niesol celý deň na chrbte celkom zbytočne.

 

Sviečkami vyložená nočná Petra

Asi ste už videli fotky z nočnej Petry. Každý pondelok, stredu a štvrtok máte možnosť navštíviť aj nočnú Petru. Teda jej začiatok – kaňon Siq a Pokladnicu. Celá cesta je vyložená sviečkami a keď dorazíte k Pokladnici, domáci hrajú na flautu a má to veľmi peknú atmosféru. Respektíve mohlo by mať, keby ľudia neboli takí neohľaduplní…Nachádzali sa tu totiž dve skupiny ľudí. Tí, ktorí sa neustále rozprávali, a tak ste viac ako flautu počúvali o ich problémoch, napríklad aké plavky si zobrať k Mŕtvemu moru. Druhá skupina ich zas neustále napomínala hlasným – “ššššš.”

Obe skupiny sa navyše vyznačujú fotením si slabo osvetlenej pokladnice bleskom foťáku, hoci bola viac ako 50 m ďaleko. A tak im blesk osvetlil akurát tak plešinu pred nimi sediacich ľudí. Verím, že zážitok z tohto miesta so sviečkami a flautou by bol neskutočný, ale bezohľadnosť ľudí, žiaľ, prevládla. Odchádzam pred skončením programu, aby som bol sám aspoň v kaňone Siq osvetleného sviečkami a mohol si tak užiť tú krásnu prechádzku s hviezdnou oblohou nad hlavou.

 

Patrik Paulínyi
Autor článku
Patrik Paulínyi
Nerád pri cestovaní plánujem program dopredu. Najkrajšie zážitky mi vždy prinieslo zdanlivo nezmyselné túlanie sa bez plánov.